Chcem

Veriť v niečo. Je toho veľa? Som psychicKy labilná? Mám zlé srdce? OtázKy Ktoré si hovorím Každý deň mi zožierajú myseľ a ja si stále myslím, že večer zaspím a zabudnem. Ale potom to príde. VšetKy myšlienKy, emócie, zážitKy, všetKo sa mi to v hlave uKladá a aj KeĎ na to v podstate nemyslím, v podvedomí sa mi ťažKo dýcha, srdce mi bije nechcene a spí sa mi zle.. A ráno je svet opäť oppressive.. Prečo sa hovorí že je taKý svet? Ešte nedávno som si hovorila, za všetKo si ľudia môžu sami. KeĎ je nieKto zlý, bude K nemu zlý aj "svet". Lenže je to fér, že ľudia umierajú mladí? Že sa rodia ťažKo choré deti a že trápenie sa je neodlučiteľnou časťou života Každého z nás? Prisahať sa nemá. Robím to denne a prisahám aj tentoraz, že budem lepším človeKom. Kecy? Poriadne.. Len Keď sa niečo vážne stane, uvedomím si vážnosti situácii. Opuchnuté oči a zničená tvár. Slzy tečú a úsmev lieči. Ktoré z toho rieši problémy? Rozum? Mám ho málo na to, aby som riešila pre mňa neriešiteľné situácie. Neschopnosť vžiť sa do reálneho sveta. VKuse som nieKde mimo diania. Nie som tu ani mysľou ani zmyslami. Myslím si, že to netreba brať vážne, žiť s úsmevom sa vyplatí. Byť smutná je len považované za KrátKodobý emotívny stav, Ktorý sa sKôr či nesKôr zmení. Srdce mi ostáva smutné aj KeĎ pery sa smejú. SKrýva veľa vecí a nieKtoré mi povie hneď aKo sa ráno zobudím. NieKedy rozmýšľam, aKé by to bolo, nezobudť sa. Koniec všetKého? TaKto to má byť? Jednoducho sKončiť, zahodiť za hlavu problémy a nežiť ? Mám si ublížiť? Mám sa snažiť veriť? Veriť v čo? V BOHA? ! No to určite... Veriť v seba? Veď dobre viem, aKá som slabá.. Že sa podceňujem? Že som silná osobnosť? Že Ty to dobre vieš, lebo ma poznáš? Kto ma pozná? Ja sama neviem svoje reaKcie v zložitých ale aj jednoduchých situáciách a Ty ma poznáš? Nechcem mať problémy, nechcem byť sama, nechcem byť nešťastná, nechcem, aby ma nieKto nemal rád... A čo chcem? Len poviem opaK toho, čo nechcem. To nie sú plány, to nie sú sny, to nie je nič, len samé Kecy.. Dúha nad rozKvitnutou lúKou. Predstavy šťastia. Nebo je to dobré. Lebo je čisté. AKo myseľ. Dobrá myseľ je čistá a zároveň plná pozitívnych informácii. Píšem nezmysly, pretože milujem, pretože som zraňovaná, pretože ubližujem, pretože žijem, pretože sedím doma a plačem nad všetKým nad čím sa mi práve chce plaKať. A že som nevyvynutá puberťáčKa a je normálne mať miešané pocity a vždy iné nálady? Jebem im na ich štatistiKy a faKty aKo to je naozaj.. Aj taK nerobím to čo chcem ja, ale to čo poznám.. Nepôjdem do iného mesta pretože chcem alebo pretože to chce nieKto iný. NiKoho tam nemám? TaK som to mesto počula v TV. ALebo sa mi len zaryl názov na mape do pamäte. NiKdy to nie je taK aKo ja chcem. Že už mám prestať? Nečítaj to. NiKto to nemá čítať, píšem pre seba a KEď sa mi bude chcieť taK to vymažem. A KeĎ budem chcieť vedieť Tvoj názor, taK sa Ťa neopýtam, pretože aj taK to nebude to, čo chcem počuť. ČO CHCEM?

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu