Prší. Neprestáva.
No prší naozaj?
Vidím kvapky.
Takže prší.
Krajina však
nie je mokrá.
Kde to potom prší?
Predsa v duši.
Tá je doráňaná.
A slzy smútku
ako kvapky dažda
ju celkom zjazvili,
Nedokáže sa smiať.
Tie rany sama
nedokáže zahojiť.
Volá o pomoc.
Kto ju zachráni?
Kto utíši
neprestávajúci dážd?
Kto vráti nádej
tomu, čo ju nevie nájsť?
Tak je to iba dážd?
Odpovedám nie.
Však aj ked je obloha
potrhaná kvapkami dažda,
znamená to, že trpí.
Aj duša je potrhaná,
zjazvená slzami.
No ked utíchne dážd,
potrhané sa zlepí.
Ked utíchne plač,
jazvy sa nezahoja.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár