Rástla ako z vody.Bola hravá a nezbedná.Mala na to právo.Bola iba dieťa.
Roky sa míňali jeden za druhým a k jej veku stále nejaký ten rôčik pribudol.Mohla mať sotva 13 rokov.Bola drzá, nevychovaná. Nikto si sňou nevedel rady.Skúšali odborníkov. Nepomáhalo. No vtedy sa to stalo.Bolo to vážne. Prišli domov. Otec netrpezlivo čakal, lebo už nevládal chodiť sňou po doktoroch a zisťovať príčinu jej "nevychovanosti".
Bol rozúreny. Nič neurobila, vedel to, ale musel sa na niekom vyvŕšiť.Začal kričať: „Vieš, že život teenegerov je srašne jednoduchý! Máte všetko, nemusíte zarábať, starať sa o rodinu. Čo chceš ešte viac? ! Chýba Ti niečo? Nemáte žiadne problámy! ! Ste odbremenený od všetkého. Ja v tvojom veku..."
"A stále to isté dookola" pomyslela si Klára. No povedala svoj názor, nevydržala.
"Že takýto život je jednoduchý. Tak prečo sa teenegery zabíjajú? ! " "Lebo nevedia čo od nudy", pokračoval otec.
"Môžeš ma chvíľu počúvať? Svoj monológ si už predniesol.
Skús mať pocit, že nikam už nepatríš.
Skús mať pocit, že nikomu na Tebe nezáleží.
Skús mať pocit, že celý organizmus Ti zliháva.
Skús mať pocit, že stým nemôžeš nič urobiť.
Skú žiť s vedomím, že aj obyčajná chrípka Ťa zabije.
Skús mať pocit, že o pár mesiacov možeš zomrieť, a rodina bude šťastná, lebo Ťa nechcela
Skús mať dofrasa leukémiu! !
Skús sa aspoň raz vžiť do mojej koži! "
Rozplakala sa. Otec bol v pomykove
"Tak to ukázali tie výsledky? Že máš to...? ? "
"Áno to otec, leukémiu"
Otec sa zložil na zem. Nevydržal. Omdlel. Išiel do nemocnice. Jeho telo tentokrát nevydržalo. Jeho srdce, ktoré bolo upchaté vecami, ktoré si vyčítal, to nedokázalo zniesť. Nerozvážnosť, krik pre nič...Uvedomoval si svoje chyby. No to už mu nepomohlo. Šokujúca správa o svojej dcére ho skolila. Na posledné si spomenul na ich posledný rozhovor. Vravel hlúposti.
Však, že život teenegera je jednoduchý, vravia iba dospelí. Neuvedomujú si, že aj oni prechádzali rôznymi obdobiami v živote.
A životy nikoho z nás nie sú bezstarostné.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale ako som to tak čítal, prišlo mi to príliš reálne... Akoby inšpirované skutočnosťou...