A pozeráš sa doprázdna.
Každý si myslí,
že si blázon.
No Ty vidíš to,
čo iní nie.
Prešlo od toho
okamihu už 50 rokov.
A Ty stále iba mlčíš.
Pozeráš sa tam,
kde iní sa neskúsia.
Vidíš to, čo iní
sa vidieť boja.
Vidíš sviečku.
A za tých 50 rokov,
sa jej knôt skrátil
viac než o polovicu.
Každým rokom.
Každým mesiacom.
Každým týždňom.
Každým dňom
a ba i nocou.
Každou hodinou.
Každou minútou
a aj sekundou.
Zisťuješ.
Sviečka dohára.
Od kedy vidíš
sviečku, nevnímaš.
Od kedy Ťa pohltil
plamienok a knôtik,
ktorý horel.Nepočuješ.
Iba vidíš.
Uvedomuješ si.
Mohol si za tú
dobu, čo iba
pozeráš spraviť
niečo užitočnejšie.
No ako si sa stal
bláznom pre iných,
stal si sa i pre seba.
Však nemalo
to význam.
Žiť.
To slovo je Ti cudzie.
Nepoznáš to.
Nemusíš.
Neláka Ťa.
Sedíš.
Pozeráš.
Umieraš.
Ten fascinujúci
plamienok už
dohorel.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár