Dufala som, ze si dokazem vytvorit novy svet bez teba. Ale mylila som sa. Myslim, ze uz si navzdy mojou sucastou. Kusok miesta v mojom srdci bude patrit vzdy len tebe. Jedine, v co mozem dufat, je to, aby ta cast bola co najmensia.
Kedysi som nenavidela noci. Pretoze vtedy prisiel cas, aby si sa mi zjavil. Zjavil a zranil ma. V kazdom jednom sne si odo mna odchadzal, alebo este horsie - nepamatal si ma. Bola to skutocna nightmare.
Posledna noc to vsak zmenila. Prisnil sa mi skutocne sweet dream. Stretli sme sa v zasnezenom parku uprostred noci a ty si nechcel, aby som od teba odisla. Bolo to to najkrajsie, co sa mi kedy prisnilo.
Obcas sa bojim, ze z toho vsetkeho raz zosaliem. Alebo sa opat vratia tyzdne a mesiace, v ktorych bude prevladat len smutok a plac. Dnes som silnejsia ako v minulosti. No kto mi povie, aky silny clovek musi byt, aby prezil neutichajucu bolest srdca?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár