Ver mi Veľmi sa hanbím V tvojej prítomnosti omdlievam Čas stojí Neočakávané mraky mysľou blúdia a ja Strácam sa Utečiem dramaticky ale čas sa nepohol Stále stojím bez slov Niet kam Niekam - nariekam Vôkol mňa ľudí nevnímam Pokúšam sa A nakoniec poviem že odchádzam Lúčim sa a som preč Prečo. Pseudoblog 4 0 0 0 1 Komentuj