Sedím a slzy mi tečú prúdom,akoby ma už aj tie chceli opustiť..Nenávidia celý svet,nenávidia lásku.A ja sa len ticho prizerám,ako aj ony utekajú...Utekajú zo sveta,kde lásku prevyšuje sklamanie a všade okolo vidíme ľudí,ktorý takú lásku zažili...nešťastnú lásku...
Je krásne ľubiť a byt ľubený...
Sedím a rozmýšlam...Ako može byť láska tak krásna a zároveň može tak veľmi bolieť???Kedysi bolo moje srdce plné niečoho krásneho,dnes niečoho dosť bolestivého...a aj vtedy aj dnes je plné lásky...aká je odlišná..a predsa je to len a len láska...
Keby som mohla,vytrhnem si srdce z hrude a schovám ho niekde,kde ho nikto nenájde...vtedy by som prestala ľúbiť,zabudla by som na lásku,na to aká je krásna...ale stále by som musela vedieť,že to srdce je niekde schované,že keď ho budem potrebovať tak ho nájdem,vložim si ho spat na správne miesto a znova budem ľúbiť..ale teraz ho nechcem...
Vždy som milovala,keď moje srdce milovalo...
Pamatám sa,keď sa láska dostávala pomaly do srdca po prvom bozku...a potom po druhom a treťom...už bola v celom srdiečku...
ešte dnes ich cítim na perách...boli také krásne sladké...boli plne nehy a lásky...
Večer,keď si líham do postele,cítim všetky dotyky,všetky objatia...a znova plné tej krásnej lásky...a vo sne sa mi dookola premietajú slová lásky:Ľúbim ťa!!!!.....
A keď stojím tej láske zoči voči neviem,či sa mám smiať alebo plakať...či ľúbiť alebo nenávidieť....či pohľad lásky alebo opovrhnutia...či pustiť do srdca lásku alebo bolesť zo srdca...
Preto,ako tak sedím na tom kraji Zeme a nohy mám ponorene v temnote,vytrhávam srdce z hrude a hádžem ho tam,do neznáma,do krajiny kde slnko nevychádza,nech letí a letí a vráti sa až keď ho budem potrebovať,keď nájde pravú lásku,tú čo mi sľúbilo...potom sa može vrátiť na správne miesto a biť ďalej pre osobu,ktorú milujem...
Dovtedy nech si lieta a nebolí...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
seagull1
6. 2.febuára 2008 21:11
prekrasne napisane. prezivam presne to iste a mas uplnu pravdu... tak ti prajem aby ta srdiecko nebolelo dlho
Napíš svoj komentár