„Nikdy Ťa nechcem stratiť vieš?“
„Nestratíš ma, sľubujem...“
„Keby sa Ti niečo stalo, nikdy by som si to neodpustil... umrel by som...“
„Tak nehovor, čo by sa mi mohlo stať, keď som s tebou? Ty ma chrániš, pred všetkým zlým... s tebou sa cítim v bezpečí...“
„Milujem ťa...“
„Aj ja ťa milujem, navždy...“

O mesiac neskôr...

„Pamätáš, ako si mi vravela, že so mnou sa Ti nič nemôže stať? Pokazil som to, sklamal som ťa...neodpustím si to nikdy...a teraz tu ležíš a ja nič nemôžem urobiť, iba tu čakať...nečinne čakať...
...prečo si mi to urobila? Na čo si vtedy myslela? Prečo si mi nepovedala, čo ťa trápi? Prečo si sa neustále pretvarovala, aká si šťastná? Spolu by sme to predsa zvládli...ja by som ti pomohol ako by som vedel...
...ja hlupák, vedel som, že niečo nie je v poriadku, ale myslel som len na seba...odpusť mi to aspoň ty...
...prosím ťa, bojuj...nevzdávaj to...bez teba by už nič nemalo význam, nič na tomto svete...sľubujem, že keď sa z tohto dostaneš, budem ti pomáhať najviac ako len viem...nenechávaj ma samého, prosím...bez teba nechcem žiť...“


O ďalší týždeň...

„Zmysel života? To slovné spojenie mi už nič nehovorí... všetko je stratené...
...výčitky...neustále výčitky...dosť už! Prosím... mal som tomu zabrániť...mal som ju predsa chrániť...pred všetkým zlým...
...zmizla...ako tieň...
...nechcela viac bojovať...a nikto ani netuší prečo...
...viem len jedno...bez nej viac nie som...
...ale v túto chvíľu som rozhodnutý... budeme spolu navždy, tak ako sme to obaja chceli...navždy...spolu.“

...

Prečo by mali všetky príbehy končiť šťastne?

Je to hlúpe. Najdôležitejší príbeh každého človeka, Život predsa nekončí šťastne. Nikdy. Či?

Rozprávky, všetko sú len rozprávky...

...najkrajšie je žiť v nevedomosti...sladkej nevedomosti, bez problémov...nehľadať žiadne príčiny, robiť, čo je potrebné, no nevedieť prečo...poddať sa tomu, nebrániť sa...zvierací život...bol by fajn...

Občas ľutujem, že viem premýšľať...keby som nevedela, ušetrilo by ma to od všetkých problémov...

Občas ľutujem, že mám pocity...keby neboli, nebolo by žiadne trápenie, žiadna bolesť...bolo by to všetko ľahšie...

Občas ľutujem, že žijem...čakali ste, že to napíšem, však?...sklamem vás...svoj život nikdy ľutovať nebudem...aj keď je taký, aký je...je predsa jeden a je len a len môj...

Bojujte v živote...bojujte o prežitie...pretože nikto nevie, čo nasleduje po ňom...čo keď to ďalej bude oveľa horšie? Oveľa ťažšie? A vy si budete priať aby sa vám ten hlúpy, nenormálne ťažký život prinavrátil...zrazu vám aj ten bude pripadať úplne jednoducho...budete plakať a ľutovať, že ste chceli niekedy umrieť...

Treba si uvedomiť jedno... VŽDY môže byť horšie...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár