Čo z toho ma do toho stavu dalo...
Ach...môj sen vzdialený...
ty krásny pocit šialený...
Si viac než len živou predstavou...
paradoxom nebezpečne stávaš sa potrebou...
A ten pohľad vrhajúci všetko do neba...
ovládaš ním všetky pocity môjho tela...
cítiac to prítomnosťou chvejúc sa?? celá...
Kamienok na ceste života
pri ktorom všetko iné ľahá prachom....
nieje to však spôsobené prehrou či strachom
Ľadová záhadnosť pri ktorej každá myšlienka
ako zasiahnutá loďka stroskotá
keď odbije ju tá tvoja zvláštna nemota ...
Každý dotyk ako spúšťač tichučkého tlkotu ...
razom ničí samotu.
Ten pocit prázdna tvoj duch ...
nahrádza pocitom šťastia.
S tebou ty zvláštna žiara
prichádzajú vždy aj pocity neista ...
záhadne krásne pocity bojujúc s nimi...
oba vždy ma tak zneistia...
a potom...
mysľou vedená konajúc bez vypočutia srdca...
toľká hlúposť...všetko sa ňou rúca...
Sladkosť , slasť či slabosť moja ...
sedem aj čosi..
kiež by si bol pre mňa...
zrejme však niesi....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár