Premýšľam, že či ma lietadlo so smerom trasy Neviem odkiaľ- Zem vysadilo správe. Na druhej strane sa mi nad tým ani nechce rozmýšľať a tak rozmýšľam prečo práve rozmýšľam nad niečom o čom sa mi absolútne nechce rozmýšľať. V podstate sa mi nechce nič. Som milo prekvapená z toho, že sa mi chce vôbec dýchať.
Klamem.
Keby sa mi nič nechcelo nezávislačím na nete , nepíšem tieto čudné riadky a nezapájam nejaké tie mozgové závity do nerozmýšľania o rozmýšľaní. V tom na dvere mojej mysle zaklope :" čo sa ti sakra vôbec chce?" . Možno sa mi chce spať, ale nechce sa mi ísť spať. Joj ako by sa chytal ten čo vymyslel čas za hlavu. Keby ten vedel ako plytvám tým drahocenným časom, ktorého je aj tak akosík málo. Pozriem na hodinky 14:00 pozriem o minútu 16:20. Asi je to počasím, alebo asi mnou. Vlastne určite je to počasím, ktoré vplýva na mňa.
Má zmysel riešiť neriešiteľné?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
13. 12.decembra 2018 16:51
Ma velky zmysel, pretože neriešiteľné je len dočasu. Podlieha zákonu času. Ale mnohi sa pokúšajú veľa vecí meúspešne riešit. A čim viac sa nedari tym viac su frustrovani. Obvinuju seba alebo druhych ale nie preto, ze chcu najst dovod na obvinenie ale preto lebo sa chcu pred dačim ospravedlnit. Čiže je to skor poľutovaniahodné, ale to sa stáva
Napíš svoj komentár