Asi tak nejak sa práve cítim.

Moje vnútro vidí veľa bolesti a cíti sa osamelo, aj keď nie som sama.

Je to pomalá náplň mojej mysle.

Také pekné oči bolesti sú teraz také bledé.

Najradšej by som opäť nechala všetky svoje súženia ďaleko vzadu.

Nie ako kedysi, keď som mala oheň.

Horelo vnútro mojej veselosti ako akýkoľvek plameň.

Udržanie našich nádejí hore, vysoko, nie dole, kde som teraz.

Odpovede budú nájdené.

Teraz je tu opäť čas na otvorenie očí.

Chcem vidieť, ako všetok smútok zmizol blednúcou cestou.

Predstavy z minulosti mi však stále zapĺňajú hlavu.

Pokúšam sa utiecť, pokúšam sa skryť.Ale nie je tam východ.

Ešte nedávno som sa cítila živá.

Teraz len prázdnota začierňuje môj život.

Už prišiel čas skoncovať s tým alebo sa stráca?

Chcem ísť mimo zem.

Tam je toho vidieť oveľa viac.

Tam je hlbočina, spôsob ako cítiť. Tajomstvá berú tvoje zajatie, ochromia tvoju dušu.

A ja nájdem spôsob ako rozumieť.

Držím svoj osud vo svojich vlastných rukách, pretrhnem svoje putá a budem sa hýbať.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár