Neznášam, keď slnko zapadne, keď sa na oblohe zlatistý mesiac objaví. Vtedy pozerám na hviezdy a rozmýšľam čo je tam. Či je tam lepšie ako tu. No odpoveď neprichádza a tak sedím opäť sama na svojej posteli. Predo mnou sú rozhádzané časti dňa, ktorý práve končí. Čo ma čaká zajtra netuším, ale risknem to a ľahnem si spať.

Chcela by som vedieť či aj ty myslíš na mňa. Či ma budeš čakať aj v tomto sne. Počkáš ma v strede, podáš mi ruku a úsmev daruješ. Ja budem mať pocit, že sekunda trvá večne, že slnko nechodí spať. S tebou vidím koniec dúhy. Ten poklad na konci je naša láska.

Neznášam, keď cítim ako ma púšťaš. Vidím ťa odchádzať v diaľ. Neznášam, keď necítim vôňu tvojho tela. Neznášam, keď tu nie si a nútiš ma myslieť na to aké by to bolo keby si tu bol. JA CHCEM, aby si tu bol! Bol a ostal len a len pre mňa.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár