Donedávna boli práve Vianoce tým najkrajším obdobím pre mňa... teda donedávna ako donedávna...ako malé dieťa som sa strašne tešila na darčeky na všetky tie prípravy ozajstných Vianoc na zvyky našej rodiny a tak...
Lenže časom všetko pominulo a vôbec nie preto, že by som nejak zanevrela na Vianoce alebo prestala veriť v to, že všetky darčeky, ktoré som dostala na Vianoce mi priniesol Ježiško... ... nie v tomto to fak nie je..
Ide však o moju rodinu...predtým to bolo úplne niečo iné...samozrejme, že sme sa tešili na darčeky ( veď, ktoré dieťa by sa netešilo, že dostane to po čom najviac jeho srdiečko tuži), ale tá atmosféra toho všetkého pominula a u nás sa tieto sviatky stali nejakou tou povinnosťou...
Asi je to všetko vyvolané tým, že doma sú nejaké nezhody nejmä medzi mnou a mojou mamou...ktorá ma očividne neznáša... lebo nie som taká ako on...pokritecká...
A tak tunak na Birdzi čítam samé blogi o tom aké sú dnes Vianoce... komu sa pačia a komu nie...aké výhody a iné veci so sebou prinášajú...a úprimne povedané...tí, ktorý maté krásne prežité Vianoce závidim vám, lebo aj ja by som už konečne chcela Vianoce bez hádok, plaču a nejakých primitívnych výčitiek, kde vaši rodičia vidia iba vášho súrodenca...
Aj napriek tomuto mám rada Vianoce, ale už nie kvôli tým darčekom...ale kvôli tomu, že je to taky pekný čas povedať každému ako veľmi ho máte radi a ako strašne vám na nom záleži, teda aj keď by sme to mali hovoriť nielen na Vianoce...ale predsa do toho vnesú taký nádych...nie?
Ale aj tak najradšej mám ten pohľad na vianočný stromček...keď sa s nim natrápim a potom si sadnem pred neho a poobzerám si ho poriadne, že aký je pekný ( aj tak ma najviac inšpirujú tie salónky)...a keď sa pozrem na tých anjelikov ako k sebe všetci pasujú...a že by bolo smutné keby tam jeden z ních chýbal...
Preto všetkym mojím kamarátom a ľuďom, ktorých mám veľmi rada, oni vedia, ktorý sú to, odkazujem: ste pre mňa tými anjelmi, a nikdy nechcem zažiť to, aby jeden z vás mi chýbal...už by to nebolo také aké to má byť.... mám vás strašne rada a všetkých si vás veľmi vážim...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
blaze164
15. 12.decembra 2006 21:06
velmi pekne napisane
2
Ak ti to pomoze tak ani ja sa moc netesim z wjanoc aaa ty si aspon pokope zo swojou rodinou.. Ja otca ani nepoznam, a skoro cely zwysok rodiny mam w zahranici.. Takze som len z mamou a napoli newlastnou sestrou..
Napíš svoj komentár