Stratila už mnoho krvi a pomaly, ale isto sa to začína prejavovať. Vidí hviezdičky, zahmlieva sa jej pred očami. Bola silná, no omdlieva...Upadá do spánku, ktorý je často zvaný večný......
DOSŤ!!! STAČILO!!!
Žiadne samovražedné témy, nostalgické úvahy.
Klapka....
Pravá ruka. Červená tekutina si brázdi cestu na povrch. Zrejme to je hlboká rana. Dala si záležať. Ako vždy, keď niečo robila. Plnou parou vpred!
Bojím sa tam pozrieť. Radšej nazriem vyššie. Možno mi mimika jej tváre niečo prezradí. Niečo, čo netuší nik. Len ona a.......Tajomstvo. Prečo? Otázka, ktorá mi röntgenuje myseľ. Aký mala dôvod?
Pomaly natáčam hlavu k jej ´´bezbrannému´´ telu. Nepozriem sa. Len do očí. Krátky pohľad. Postačí. Nechcem vidieť stelesnené utrpenie mladého človeka. Posledné známky života. Výdych a uvoľnenie svalstva. Oči, ktoré zostanú navždy prevrátené a pohľad...
Pohľad žiarivý ako striebristý odraz luny od hladiny nočného jazera?!? Očká s iskričkami blčiacich ohníkov?!? Nemožné! Teší ju smrť? Zrejme vykúpenie....
Zhlboka dýcham a pomaly klesám pohľadom nižšie k telu, ktoré sa lúči s posledným plamienkom života. Nie som pripravená. Ach, tá moja zvedavosť! Zatvorím oči a....
Cvikla! Po celej kuchyni. Ona zagebrené ruky. Hlavne pravú. Hviezdičky pre zmenu vidím ja. Adrenalín stúpa a ak by ma niekto chcel nakresliť, rozhodne nech nezabúda na paru z nosa, uší a ďalších otvorov.
Akosi mi je nevoľno. Neviem, či pri predstave tej pravej ruky ´´poznačenej žiletkou´´, alebo pri pohľade na kuchyňu. A či vari zo slov, ktoré ona vykrikuje cez smiech? ´´Mami, mami, naletela síííí!!!´´
Klapka.....
Upozornenie pod čiarou:
Napodobňovanie alebo kopírovanie činov z tohto blogu nie je trestné, ale môže zanechať trvalé následky.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár