Ješitnosť?

Zavrela som za sebou dvere na záchode, a v tom ma v očiach zaštípali slzy. Od rána je zvláštny deň. Nebo je zatiahnuté, každú chvíľu začne pršať, a chvíľu som mala strach, že to nevydržím, a vyprším aj ja pár kvapiek zo seba.
A zrejme by to tak bolo najlepšie. Uľavilo by sa mojej duši. Alebo mojej ješitnosti? Nedá sa predsa byť vždy prvý, ten najlepší, najobľúbenejší a najvšímanejší. Ale pravdu, koľkí z nás by takými nechceli byť?
Nie je to príjemný pocit ak vás niekto prehliada, prepočúva, nerieši. Neriešenie nie je riešenie. A pritom stačí tak málo, možno úsmev, možno otázka. A možno pre mňa psychológ . Alebo zmena môjho postoja. Netočí sa predsa celý svet len okolo mňa, no nie? Stačí úsmev, zmena negatívnych myšlienok na pozitívne a myslím, že moje nebíčko sa trošku vyjasní. Má niekto lepší nápad?

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu