Pomaly sa blížia Vianoce a okrem blížiacej sa radosti ma ako každý rok začína premáhať depresia. Tento rok o niečo silnejšie, keďže to budú prvé Vianoce od môjho narodenia, čo nestrávim v spoločnosti mamy. To je tak, keď dáte rodičovi ultimátum a on si namiesto dieťaťa vyberie priateľa (exmanžela), s ktorým máte dlhoročné (14 rokov) neprekonateľné spory.
Stále sa snažím myslieť na tie pozitívne stránky (bude to môj prvý Štedrý večer strávený s otcom), ale pocit smútku sa proste len tak odohnať nedá. Zápočtové obdobie, kedy mi od stresu pomáha len balíček cigariet, prípadne tabuľka čokolády, mi tiež na radosti nepridáva (hlavne keď sa celý semester flákate, a potom musíte makať).
Takže som si vyliala svoje momentálne pocity, a teraz len poprosím bohov o trochu šťastia na skúškach.
Takže, ako povedala Helen Keller, treba to prekonať.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
jaro1991
23. 11.novembra 2009 14:46
drzim palce. Nech sa podaria vianoce, aj skusky
Napíš svoj komentár