To sa každý pýta.
V závane budúcnosti,
otázka neistá.
Stál tam pred múrom
privysokým veľmi,
nemal odvahu pozrieť sa
do vánku budúcnosti.
Zostáva stáť
nad otázkou neistou
či bojovať s múrom,
či líškať sa s minulosťou.
Minulosť, tá temná pani,
vracia sa,
otvára mu staré rany,
do očí mu tlačí slzy, jeho smútkom živí sa.
Každá chvíľka prežitá,
naspäť k nemu dostáva sa.
Má toto azda zmysel?
Celý smutný, ubolený pýta sa.
Načiahne zrak
ku prekážke velikej
a na druhej strane
chápadlá minulosti biednej.
Pomaly však vstáva
zbavuje sa chápadiel,
pomaly nasáva vzduch,
dozadu sa naposledy obzrel.
Spomienky mu prechádzajú
a prichádza otázka:
Ako to bude ďalej?
Nechcem už trápiť viac sa.
S každou novou myšlienkou,
zjavuje sa schod,
prekonáva múr,
čaká na budúcnosť.
Na múre sedí,
hľadí naokolo,
nezbadal nič,
kam dovidelo jeho oko.
Videl len papier pred sebou
a v ruke pero mal,
novu možnosť na začiatok
mu život dal...
P.A.Jane
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
22. 3.marca 2015 00:51
kolko ti to tvalo vymysliet a napisat? 4 sekundy?
Napíš svoj komentár