Skutočný príbeh neskutočného dievčaťa

Wow... Karol sa na mňa na obede dva krát pozrel... Zachytil môj pohľad a milo sa na mňa usmial. Tiež som sa usmiala, koniec koncov, vyzerá to nádejne. Odnášala som tácku. Karol si to všimol a rýchlo vypil Fantu ktorú mal položenú na svojej tácke. Postavil sa a kráčal ku mne. ,,Ahoj, Vanesa." pozdravil. ,,Nazdar, Karol." odzdravila som a príbor som položila so plastového boxu na špinavé nožíky, vidličky a lyžice. Karol urobil to isté a potom chvíľu mlčal. ,,..." Ja som mlčala tiež. ,,Tak, čo máš dnes v pláne?" opýtal sa. ,,No, urobím si úlohu zo zemepisu a z Franiny... A potom sa možno pôjdem na chvíľku prejsť." ,,Tak to máš fajn deň," ,,No áno, to mám." ,,A nechceš ísť na chvíľu do parku na Colu?" ,,Rada pôjdem." usmiala som sa. ,,Super," uškrnul sa tým takým troll spôsobom. ,,Takže o pol piatej pri bráne parku." ,,Fajn." ,,Tak teda sa maj." ,,Díky, ahoj."
Keď som prišla domov, vyzliekla som si čiernu bundičku a vyzula som si moje staré ošúchané Adidasky. Rýchlo som sa našprtala a sadla som si za Comp.

O pol štvrtej som už stála pred skriňou a vyberala som si oblečenie. Nakoniec som si obliekla moje oranžové tričko a legíny s obrázkami tortičiek v tvare srdca. Oči som si jemne pretrela na ružovo a dala som si balzam na pery. Vyrazila som do parku.* Pokračovanie nabudúce*

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu