Prechádzal som sa po škole so spolužiačkou s úsmevom na tvári a každého som zdravil akoby sme sa poznali už roky. Nikdy som nemal taký pocit ako vtedy. Cítil som sa...ani sa to popísať nevie. Niečo ako šťastie a dôležitosť zmiešané s pocitom že pri tebe niekto stojí. Takto to bolo 2 dni. Potom som prišiel domov...
Bol piatok. Cez deň to bolo v pohode. To som bol v škole. Domov som prišiel okolo štvrtej a potom to začalo. Znova rodinný večer. Naše rodinné večeri sú len hranie kariet. Už tam som sa nasral už ani neviem prečo len viem že som odhodil karty a odišiel. Nadával som tak aby som z toho nemal od našich problém ale potom to už neriešili.
A na druhý deň teror. Už je sobota. Spoločný obed. Ja stále nasratý. Keď sme tak jeldli cítim že je niečo zle s mäsom. Už mi je pomaly na zvracanie a spýtal som sa či to je divina. Jeden z dvoch druhou mäsa z čoho mi je zle. Doteraz neviem prečo. Mama mi povedala že áno. Už som bol celý zelený a vyplul som to do servítky. Ako otec po mne vyletel...Kebyže nepoviem prepáč (aj keď som sa nemal za čo ospravedlňovať) tak mi jednu pri*ebe. Citujem: mám mu jednu pri*ebať?! Nejak takto to povedal. Úplne kľudným hlasom som povedal prepáč. Ešte ho mama ukľudňovala že som sa ospravedlnil nech už to nerieši. Tak odišiel von. Rýchlo som dojedol a odišiel do izby. Potom som mal ísť vyložuť myčku po takých dvoch hodinách. Zobral som si sluchátka ako vždy a keĎ som tak vykladal tak mi mama niečo hovorí. Nepočul som čo to bolo tak som si dal tichšie hudbu a potom mi začala nadávať že aké to je drzé si brať sluchátka keď som tam s nimi a že potom nepočujem čo rozprávajú. Slúchatká som si zobra až keď som dovykladal spodný rad. Vtedy nič nechceli. Ani sa sa za mnou neobzreli. Ale keď som si zobral slúchatka tak vtedy sa zrazu chceli so mnou rozprávať a mali milión požiadaviek na mňa. Tak mi vynadala ako si dovolujem ich takto ignorovať. Aj keby som ich chcel ignorovať tak som mal k tomu dôvod. Tak som znova zaliezol do izby. Medzitým som počul ako kričí na sestru že prečo je taká lenivá. Potom dojdem do kuchyne sa napiť a potom aj na mňa začala kričať že tiež nič nerobím a celý deň som len zalezený v izbe. Aspoň ísť von pohrabať lístie. Tak do p*če je sobota, jediný volný deň keď si možem oddýchnuť a proste sa zresetovať po týždni. Keb aspoň toto pochopila že ja narozdiel od nej vstávam každý deň o šiestej. Do śkoly odchádzam za tmy a aj domov sa vraciam za tmy. Potom sa ešte učiť. Zatiaľ čo ona je skoro celý deň doma a ako ona nadáva akú ma ťažku prácu že stĺe len po bankách behá lebo musí riešiť klientov a tak. Jediná vecčo musí urobiť je odniesť niekoľko paierov do banky a domov. Jedine čo ju na tom sere, je že tam musí čakať a nedá sa nájsť jedno parkovacie miesto. Nič viac.
A doteraz je u nás taká atmosféra že mám chuť ísť von do tej zimi a vrátiť sa až večer. Už sa mi to naozaj nechce riešiť. Toto je unás každý víkend. A niekedy aj horšie. Jediný čas čo som dlhšie s mamou a aj to využíva len na to, aby mohla na mňa nadávať aký som lenivý. A keď je nasratá mama aj otec. Aj keď nemá dôvod.
Dúfam že ste si užili čítanie a sorry za chyby ale nechce sa mi to znova čítať a hladať ich tam.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vreskot000
26. 11.novembra 2017 14:21
obyčajne to tak býva.... normálna vec. skús ale na druhej strane byť viac pozornejší. v buducnosti sa ti to vyplatí celkom isto
Napíš svoj komentár