Odpoveď otázkou

Pokiaľ viem čo je spravodlivosť, som na lodi. Loď, ktorá sa volá život. Ja v tomto období nemám ani šajnu čo je to spravodlivosť. Neviem už ani ako chutí, ani ako vonia. Poznám len nenávisť a nespravodlivosť. Sú tak úžasne horké. Nechápem ako som si to všetko zaslúžila.
Otvorím oči a ľutujem, že vidím. Vidím lásku, ktorá sa ma ale vôbec netýka. Vidím priateľstvá. Pozriem sa vedľa seba a nevidím vôbec nič.
Nevidím farby. Neviem ako chutí žltá a ako vonia zelená. Nepoznám šťastie, no poznám prehry. Neznášam bolesť, ale stále ju cítim.
Neviem či to je obdobie, ale trvá veľmi dlho. Je vôbec možné, aby sa na človeka lepilo toľké nešťastie? No áno. Ja som živý príklad.
Keď si spomeniem ako ľahko som písala články. Hneď ma to napadlo a bolo to vtipné. Netuším ako som to robila. Prečo to je teraz iné? Prečo som ako zamrznutá? (Nechoďte na mňa s tým, že to je dospievaním.)
Prečo tí, ktorých mám najradšej trpia? Prečo ľudia umierajú a prečo sa manželia rozvádzajú? Prečo nemám odpovede? Vždy som ich mala.

Uvedomila som si, že som odpovedala. Prečo nemám odpovede? A odpoveď bola : vždy som ich mala. Článok som odložila s tým, že som skončila. Nemám odpoveď finíto. O mesiac neskôr som sa však na to pozerala úplne inak. Možno budem mať odpovede na všetky otázky.
Prečo to bolo vtedy iné? Netuším práve čo robím, ale na túto otázku viem odpovedať len otázkou. Prečo teraz zrazu vidím? Neviem či to je normálne, no asi na tom ešte nie som až tak dobre. Nechcem skúmať odpoveď prečo vidím, lebo som šťastná, že to je konečne tak. Konečne môžem vnímať svet, aj keď s množstvom popálenín a modrín.
Prečo tí, ktorých mám najradšej trpia? Prečo ma tak milujú, keď vedia, že u mňa šťastie nenájdu? Ďalšie odpoveď, ktorú tiež nechcem skúmať. Všetko čo som dialo som zvaľovala na seba. Teraz mi to príde ako citové vydieranie. Bolo by ľahšie nemať tak super ľudí okolo seba, ale bez nich by som mala stále na očiach ružové okuliare.
Prečo ľudia umierajú? A prečo sa ľudia rodia? Keď jedno, tak i druhé. Cítime toľké šťastie pri narodení dieťatka a presne rovnako silný smútok cítime pri smrti. Život je v rovnováhe. Keď mi je zle, spolieham sa na to, že príde niečo radostné.
Prečo sa manželia rozvádzajú? Prečo sa natoľko spoznajú, až sú si cudzí? Prečo sú tak dlho spolu, keď nemajú lásku jeden pre druhého? Prečo sa zaľúbia do iných? Prečo sa vzali, keď o mesiac to vzdali?!
Preto sa rozvádzajú. A ľudia sa vždy rozvádzať aj budú.
Čím je však horkejšia bolesť, o to bude sladšia radosť.

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu