Vrahom onej duše je bezduchá prázdnota.
Ani chladnosť jeho výsosti
neuhasí plamene blčiace,
po opätovaní jej náklonnosti túžiace,
pri uzrení jeho jasnosti.
Jediná myšlienka rozdúcha v mysli peklo,
telo sa chveje, spomína ako to vzniklo.
Čím to je, že míňame momenty šťastia?
Vyhovárať sa na osud?
Na hviezdy, čo nám nedopriali?
Blud.
To by sme sa už ďalej nedostali.
*
Hrudník zmučený,
ťaží ťa, slzy očiam vtláča,
vraj mylná je predstava,
že zabudnúť dá sa.
Počuješ jeho vôňu
necítiš jeho masky
vidíš len jeho úsmev...
Gratulujem, patríš k obetiam lásky.
Ok, tak ti to poviem stručne; Wake up!
Nie si v diele predpotopnej poetky,
je čas vyžmýkať jeho falošné zámotky,
láskavo sa vyrev a potom oprav make-up.
Nezamestnáva ma feministická únia,
len nedovolím, aby sa z teba stala naivná múmia.
Povedz si sama, čo by si rada,
vyhoď ho z hlavy, si ešte mladá,
užívaj si, rob, čo si vždy chcela,
nepanikár, i keď ťa ovláda stále tá mela.
Kašli na lásku, je to len blbá hra hormónov,
nerojči, radšej skroť v sebe tých démonov.
Mesiac, či rok, no vždy to ide...
Sú aj väčšie útrapy, avšak to pochopíš, až keď to príde.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sugy1
29. 8.augusta 2012 19:33
Gramatické rýmy znižujú umeleckú hodnotu básne a básnici sa im snažia vyhnúť.
Napíš svoj komentár