O to lepšia, keď vieš, že už nikdy viac.
Už to cítiť nebudeš,
Ja si to uvedomujem,
Ty tiež.
Prečo si ten pocit dokážem naplno vychutnať až vtedy, keď viem že je to posledný krát?
Vtedy to cítim stonásobne viac.
Vtedy mi každý nádych príde ako naplno prežitých sto rokov.
A keď je po tom,
mám pocit, že ubehlo len pár sekúnd.
NIE!
REPLAY!
Ešte mi nestačilo.
Ešte ti nestačilo? Nie? Už ale nemôžeš, toto bolo naozaj naposledy. Nechaj to ísť. Ak si myslíš že len to ti dáva pocit šťastia, tak sa mýliš. Je to pominuteľné a z pominuteľného nebudeš šťastná trvalo nikdy.
Nádych.
Výdych.
Dobre, skúsim to bez toho.
A skočila som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár