Dnešný článok bude o niečom, čo volám „idealizácia“. Určite s ňou už každý z vás prišiel do kontaktu. Týka sa sociálnych kontaktov a vie jednoducho nechať ľudí oklamať sa pomocou vykonštruovaných názorov založených na veľmi slabých podkladoch. Existujú spôsoby, ako sa tomu vyhnúť, ale ľahšie sa to povie, ako naozaj urobí. Ak chcete vedieť viac, čítajte ďalej...
Pozrime sa, čo nám o idealizácii povie strýko google:
"Idealizácia je precenenie pozitívnych a požadovaných hodnôt a podcenenie negatívnych vlastností a nedostatkov požadovanej veci. Najviac idealizujeme tie veci, ktoré chceme, alebo sme si vybrali."
Veľmi dobre zadefinované. Pri sociálnych kontaktoch sa dá toto pocítiť tak, že väčšina ľudí má tendenciu idealizovať si iných ľudí, ktorých považujú za sympatických, ale nedostatočne ich poznajú. Čím menej človeka poznáte, tým viac si ho zidealizujete. Prečo? Nemám presnú odpoveď, ale myslím si, že je to jednoducho jedna z prirodzených ľudských vlastností. Ľudia majú jednoducho tendenciu myslieť si, že niekto, koho vôbec nepoznajú, je presne taký, ako by chceli aby bol. To je chyba. Pravdepodobnosť, že niekto bude presne taký, ako si ho predstavujete je minimálna.
Tento jav sa dostavuje skoro vždy, keď stretnete alebo spoznáte niekoho nového. Ak Vám je sympatický, začnete si o ňom/nej myslieť len to najlepšie a automaticky Vám Vaše podvedomie hovorí, že dotyčná osoba je spoľahlivá, úprimná, dobrá, atď. atď. Je to tak ale zriedkavo. Rozdiel je len v tom, kedy to zistíte a či to pripustíte. Väčšinou sa vyskytujú sklamania namiesto príjemných nečakaností, zriedkavo to býva opačne.
Idealizácia je najsilnejšia, keď niekoho máte naozaj radi (alebo sa do neho dokonca zamilujete). Ľudia si potom o svojej láske myslia len to najlepšie a pokračujú v ignorovaní jej zlých vlastností a nedostatkov. Toto celú situáciu len zhoršuje a Vy sa prepadáte ešte do väčších problémov, bojujúc sami so sebou.
Povedal som, že čím menej niekoho poznáte, tým viac si ho zidealizujete. Toto celkom neplatí pre tú zamilovanú časť, to je totiž úplne šialené a ľudia totálne ignorujú všetko zlé bez ohľadu na to, ako veľké a zreteľné tieto nedostatky sú. Dám Vám príklad. Slnečné okuliare. Už sa mi nespočetne veľa krát stalo, že som uvidel nejaké dievča v slnečných okuliaroch a pomyslel som si „ouch, tak tá je dosť dobrá!“. Keď som ju ale uvidel bez nich, môj názor sa drasticky zmenil a už sa mi nezdala ani príťažlivá alebo dokonca sympatická. Prečo? Vyzerala predsa stále rovnako. Dôvod som bol ja, ja som si idealizoval to, ako vyzerá pod okuliarmi. To môže urobiť veľa. Ďalším dobrým príkladom sú fotky. Keď napríklad niekoho uvidíte na fotke a nevidíte úplne dobre, ako naozaj vyzerá (čo sa z jednej fotky skoro nikdy nedá), máte tendenciu považovať ho/ju za sympatickú/sexy/hocičo na základe jeho/jej vzhľadu vykonštruovaného na základe Vašich ideálov. Keď si potom pozriete ďalšie fotky, často ste prekvapení, ako inak v skutočnosti vyzerá.
Tento jav sa neprejavuje len fyzicky, ľudia si tiež idealizujú povahu, temperament a duševné vlastnosti na základe vlastných ideálov. Toto je ale menej jasné na prvý pohľad a aj o čosi komplikovanejšie, ale v princípe to isté.
Dosť bolo vysvetľovania, ako sa tomu vyhnúť? Skúsenosťami a neustálym vedomým analyzovaním Vašich vlastných citov. Skúsenosť je dôležitá, inak nenadobudnete cit potrebný k tomu, aby ste boli schopní povedať, kedy už prekračujete hranicu pravdepodobnosti a zachádzate do vlastných ideálov. Musíte si uvedomovať, že Vaše zmysly a pocity Vás budú klamať a musíte Vašim racionálnym myslením proti tomuto javu bojovať. To samozrejme potrebuje prax, ale nie je to také ťažké docieliť, keď sa stále vedome sledujete a zapájate Váš mozog a racionálne myslenie. Po pár skúsenostiach a aktívnom pozorovaní získate niečo ako „štatistické cítenie“, ktoré Vám bude samo hovoriť, že by ste nemali slepo predpokladať, že niekto je naozaj tak krásny a múdry, ako si myslíte. Môže, ale nemusí. Keď rátate s druhou možnosťou a beriete ju ako možnú, dokonca pravdepodobnú, gratulujem, podarilo sa Vám to.
Čo by to bolo za článok bez citátu na koniec. Toto je môj obľúbený:
"Nikdy nedovoľte Vášmu zmyslu pre morálku, aby Vám bránil robiť to, čo je správne."
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale naozaj to nie je take jednoduche