"Moja,tie nie si normálna. Vsak sa nebavíte už tri roky. neznášaš ho. Ale pre mňa za mňa. Kúp to."
Zaplatila a vyšli z obchodu. Rozlúčili sa a o pol hodinu sa strela s frajerom.
Keď prišla domov vybrala z tašky prívesok. Dala ho na dno zásuvky. Netušila na čo jej bude. No toho chalana milovala. On miloval u. No teraz je všetko inak a nenávidia sa. Aspoň to tak vyzerá.
O pár dní bol valentín a s frajerom mala nádherné rande v jednom parku. Bol 14. február a snežilo... bola to krása. Len druhý deň bol už trocha horší. Cez icq sa dozvedela ze má druhú babu. Nevysvetlil jej to. Ani ju nezastavil keď odchádzala.
Bola na dne. Kamoši ju zavolali do jedného podniku.. nechcelo sa jej.. ale uz nemohla byt sama. Sedela pila kofolu. Oproti nej sedel chalan. jej nenávidená láska. Vídali sa často. Boli prakticky z jednej partie. V podnika hrala rihanna.. take a bow.. a ona sa neubránila slzám.. tiekli jej len tak.. mimochodom po líci. Cítila jeho pohlad na svojej tvári. Už nevládala. Vypýtala si od kamošky cígu a vybehla von. Sadla si na betón a pozrela na oblohu. Bola neuveritelne jásná. Nádherná. Sedela tam v krátky rukávoch hoci bol február. Bolo jej to jedno. Otvorili sa dvere a prišiel chalan. Ten chalan. Sadol si k nej.
Zapálil si cígu. Jej tiež. Vyzliekol si sivú mikinu a podal ju jej. Obliekla si ju. Oprela sa onho a spolu pozerali na obluhu a fajcili. V tichu. Zahasila cígu a vstala. On tiež a vošiel dnu..
Otočila že ide domov...on vyšiel a prehodil si cez pleco jej bundu. Kráčali spolu domov. Bez slova.
Pred jej domom si sadla na lavičku. Chcela byť sním. No on ju chytil za ruku a pritúlil si ju. Nevnímala nič len eho objatie. Nevnímala čas.. sekundy minúty hodiny.. Pustila ho a chcela ísť. otvorila bránu no on jej stále držal ruku. Vzal ju spať k sebe pozrel jej do očí a pobozkal ju. Ich prvý bozk. Prvý.. tri roky as nebavili.. nenávideli..milovali..
Vošla dnu neverila.. zaspala v jeho bunde. Na druhý večer vyšla von. Nechcela ho stretnúť. No chcela mu vrátiť bundu. Pred podnikom strela spoločnú kamošku dala jej bundu a otočila s adomo. Bol vnútri. Videla ho. Vrátila sa domov. Sadli si pred počítač. Pozrela poštu. Počula nejaké klopkanie na okne. Otvorila a prd bránou bol on. Vyšla von cez okno a sadli si k nemu na lavicku.
"Ahoj..chcem ti dať toto..mám to už strašne dlho...kúpil som ti to už dávno.. no nela kedy ti to dať."
Otvoril dlaň a bol to krásny prsten. S obroským ciernym kamenom. Navliekol jej ho na prsta a ona sa usmiala. Vošla du cez okno a vrátila s s príveskom.
"daj si to prosím na klúče..prosím.. a spomeň si na mna vždy ked sa na to pozrieš.. hej? Chcem aby si vedel ze som ta vzdy mala rada.. a aj budem.... nechaj si to prsím.. objal ju a odišiel. Videla ako sa stráce v tme. Vošla dnu a zaspala.
Nastúpila na autobus..mala sa v meste stretnúť s kamoškou.. kecali spolu a a hned si vsimla jej prsten..
"heeej odkial to mas?"
"ale od jedného chalan"
"a uz si skúmala co je tam napísane??"
"prosím" nechápala som.
"to sú tie prstene ak ho namočíš celý dovody tak sa ti odhal čo je pod kameňom napsané.. reaguje to z vodou.. ale co ja viem.. ja nechapem chemiu.."
Zotmelo sa a ona mala ísť domov.. prejde už len most a je doma. Neevdela sa dočkať kedy príde domov a odhalí odkaz jej nenávidenej lásky.
V ušiach mala mp3jku nepočula trúbenie auta. Uvidela len svetlá a nemohla už nič robiť bolo neskoro. Nabralo ju na kapotu a preletelo cez zábrany a letelo do rieky.
Voda bola ladová nemala šancu. Keď ju vybrali z rieky na bielych prstoch sa jej leskol priezračný kameň s čiernym gravírovyným nápisom: Jediná.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
datha07
17. 8.augusta 2008 19:23
nádherne napísane,veľmi sa mi to páči
Napíš svoj komentár