Ráno musela na to myslieť. Kotúľali sa jej slzy po lícach.... dobre nekotúľali, ale mohli by lebo ju to bolelo. Bolelo ju to, že ešte vždy nie je ten správny čas. Jedla-myslela naňho, pozerala o.c a tí zlatý 4 ľudia čo sa tak veľmi ľúbia ju tiež prinútili na neho myslieť. Nedokázala sa ani naučiť industrializáciu Slovenska lebo naňho musela myslieť.Medzitým si vymenili pár správ, čo nebolo zvláštne za posledné dni. Dospeli k záveru: kamoši. Asi bola trochu sklamaná ale vedela. že tak je to najlepšie. Aspoň na teraz. Ale aj to nezmenilo fakt, že na neho myslela celý deň.
Tento posledný mesiac jej pripadal možno aj ako sen, z ktorého by sa aj rada možno zobudila. Tak ako z toho sna keď ju zachránil pred škaredým hurbanovským úchylákom ktorý ho mal tvrdého.. to bol zlý sen... Alebo tak ako za zobudila zo sna, že už o nich všetci vedeli a ona ho mohla pobozkať pred všetkými. No tento posledný mesiac nebol sen. Bol skutočný a práve jej dochádza že tento mesiac bol MÁJ.. nie že by verila na tie porekadlá .. ale máj lásky čas a keď si vezmem že dnes je posledný májový deň a prakticky aj posledný náš "zaláskový deň" myslím že to nebude náhoda...
No tento máj bol pekným májom. Zistila veľa vecí.. ako rada sa pozerá do jeho čiernych očí, ktoré zblízka nie sú čierne ... ako rada vyslovuje jeho meno... ako rada sa s ním rozpráva o bezvýznamných veciach( žabaách).. že sa ho pýta otázky na ktoré ona nepozná odpoveď a čaká, že on ich bude vedieť... ako jej stačí byť v jeho blízkosti....zistila, že ho chce spoznať takého ako ho nepozná skoro nikto.. vedel, že sa to oplatí... chcela aby ju aj on spoznal inak.. nie tak z vonku.. keď stoja v podnapitom stave s cígou v ruke.. spoznal vnútra..aby vedel aká je naozaj.. aká je múdra..že čo rada robí... že rada píše..a všetko to ostatné...
Bol to zvláštny mesiac aj v tom.. že obaja si povedali aj viackrát že sa majú veľmi radi.. že sa ľúbia..a ako strašne ju to v danej chvíli až neuveriteľne tešilo a na druhý deň sa tvárili akoby sa nič nestalo...
No síce nevie prečo.. ale vie že nie je ešte ten správny čas. Trhá jej to srdce..ale nie je. Vie, že ho má strašne rada .. možno tak veľmi to ani nie je dobré, ale zmeniť sa to nedá .. možno by sa dalo ..ale nechce. Ona s ním chce byť.. raz, to vie isto.
Ako jej povedala jedna z jej báb - Nechaj to teraz tak. Keď ťa ľúbil aj pred dvoma rokmi, bude aj o ďalšie dva.- usmiala sa a premýšľala v duchu, či to tak bude.... No vie , že bude žiť pre prítomnosť a uvidí čo bude o mesiac o rok.. o 2roky. Možno už bude správny čas.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
lily
31. 5.mája 2009 22:08
Pekne a smutne... a preco teraz nie je ten spravny cas?
Napíš svoj komentár