Už vie kde je problém, už vie ako sa budem správať v budúcnosti.
Často keď mala problém, keď spravila chybu,keď jej niekto ublížil chcela byť sama. V hlave nemala nič okrem tej chyby, blúdila jej hlavou a chcelo sa jej plakať.No slzy sa nekotúlali po lícach. Hnev a strach ostávali vnútri nechceli ísť von. Premýšlala ako to vrátiť. Vedela, že sa to nedá, no ona to tak chcela. Čakala na zázrak.
No nevšimla si že čas ide ďalej kým ona sníva. Stále bola hlbšie a hlbšie. Nespala, len rozmýšlala. Nejedla, len snívala. Nepila, len dúfala. Nebavila sa, len čakala. Jednoducho nežila.
Až sa ocitla na dne. Sedela tam dlhú dobu. Občas ju odtial vytiahli kamošky no vždy sa tam vrátila. Prestala rozmýšlať nad chybami, ktoré spravila dávno. Niektoré až tak dávno, že si na ne ledva spomenula.
Prestalo ju to baviť. Uvedomila si, že ju to tam dole už nebaví. Aj ona sa chce na druhých pozerať zhora. Nie zdola sa pozerať na iných ako sú vysoko. Odraziť sa od dna, nesedieť tam ísť opäť na hladinu. Byť delfínom, veľrybou či morskou pannou . Ne nejakou krpatou morskou rybou, ktorú si nik nevšimne ani neváži.
Povedala si že už nad tým nebude premýšlať a pojde ďalej. No a už to spravila. Odrazila sa. Pláva pomaly ale isto nahor. Už ju na to špinavé otrasné dno nikto nedostane.Ked bude plávať na hladine dám vám vedieť,a viem, že to bude skoro.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
janulienka2
23. 8.augusta 2007 16:33
depka cooo??
Napíš svoj komentár