Je pondelok večer, ako zvyčajne sedím za notebookom a som na facebooku a čakám naňho, pretože dnes som s ním nemohla byť. Cítim sa kvalitne divne, budem sa citovať: "Cítim sa ako vygracný rezanec." Buď sú tieto moje pocity ovplyvnené tým, že začala škola, alebo je to počasím a moja meteosenzitívnosť sa už pomaličky prejavuje.
Pustila som si pesničky a dala som si slúchadka, aby som nemusela počúvať moju mamu, ktorá stále niečo chce. Keby chcela aspoň niečo dôležité, ale ju trápia také nepodstatnosti, ako moji spolužiaci a škola. Moje odpovede sú trefné, odpovedám len slovami, neviem, nezaujíma ma to a podobne. Nemám školu rada a ani tých ľudí v nej, až na jednu výnimku. Ale tak vžite sa do mojej kože, šiesty rok na tej istej škole, tá istá cesta, ešte aj ten istý vodič autobusu. Človek by sa z takéhoto stereotypu asi zbláznil, tak som pre zmenu šla ráno vlakom. Už len dva roky a je tu maturita..Hallelujah, neviem sa toho dočkať.
....a tak si tu sedím a počúvam Green Day Jesus Of Suburbia, proste song na 9 minút, ktorý vôbec nejak extra nevnímam.
Prosila som mamu, aby mi uvarila čaj, chcela som lesnú zmes. Priniesla mi ho a samozrejme necítim chuť lesnej zmese, ale chuť šumivého celaskónu. Pri tom, ako odchádzala z mojej izby zbadala na mojom stolíku knižku, ktorú vôbec nechcem, aby čítala. Samozrejme ju chce prečítať. Nedám jej ju.
Neviem prečo, ale chcem mať kľud a pokoj. Pocítiť pokoj, zatvoriť sa do izby, mať zhasnuté svetlo, počúvať hudbu bez toho, aby stále niekto niečo chcel a ja som si musela vyberať slúchadka. Chcem si ľahnúť a zaspať...
Tento blog nemá žiadnu vecnú hodnotu, ani pointu. Sú to len moje pocity z dnešného dňa a z tohto pomaličky blížiaceho sa jesenného obdobia. Jeseň je pre mňa, ako pre osobu veľmi náladovú a meteosenzitívnu najhorším obdobím. Čakám už len na dážď a depresiu.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sugy1
12. 9.sept. 2011 20:27
Nemám čo vytknúť. Takéto blogy chcem vidieť častejšie.
Napíš svoj komentár