V kuchyni na stole som našla malý lístok so slovami: "šla som do mesta hlásiť sa na úrad práce a popýtať sa o robotu, drž palce a modli sa, aby to dobre dopadlo, Zuzi". Pre objasnenie, Zuzi nie je moja staršia sestra, ale mama. Ja som ju tak začala volať, zo začiatku sa jej to nepáčilo, že čo je ona za Zuzi, že je to moja mama, ale argumentovala som so slovami, že ani ona mňa nevolá dcéra, ale po mene.
Zapla som notebook a prihlásila sa na birdz. Medzitým som si našla neprijatý hovor od brata. Prihlásila som sa na facebook a prečítala som si jeho status, že dnes ho už pustia domov, že čaká ešte na vyšetrenie od neurochirurga, ktorý ho operoval. Začal mi zvoniť mobil.
-No čo môj, čítala som, že ťa dnes už pustia?
-Už by ma mali, čakám ešte na neurochirurga.
-Okey, teším sa už na teba, čau.
Volal mi oco, že mamu zobrali do coop jednoty. Bola som celá bez seba, pretože mamu prepustili na začiatku júna a odvtedy sa stále trápila kvôli robote. Plač kvôli stratenej robote a neistote do budúcnosti je u mojej maminky na dennom poriadku, mňa to strašne trápi a bolí, keď ju vidím utrápenú. Nálada sa mi zlepšila.
Mama prišla z mesta a videla som, že jej niečo je. Spýtala som sa, čo sa stalo. Že nakoniec z tej roboty nič nebude, že potrebujú vyučenú predavačku, mama ma ekonomickú (obchodná akadémia). Tíšila som ju so slovami, že nech na to kašle, že už pustia Ondra, a že teraz, keď bude doma sa bude treba oňho starať.
Oco prišiel skôr z roboty, mama medzitým volala ešte s nejakou lekárkou ohľadom bratovho prepustenia z nemocnice. Využila som to, že naši šli do Martina autom a skočila som vrátiť knihy do knižnice, dnes mi prišla emailom predupomienka. Domov som sa vrátila busom.
Brácho mi opäť volal, že mam dať hriať polievku, že o 5 minút sú doma. Nezabudol poznamenať, že je strašne hladný.
Konečne prišli, brácho sa najedol, pochodil trochu po dome a ľahol si v obývačke na gauč. Ani nie 10 minút a už kričal na mňa, že ho mám ísť nakŕmiť. Polievku už zjedol, tak som nechápala, čo ešte chce jesť. Mama mu však povedala, že máme doma zmrzlinu, tak som svojho 18 ročného brata kŕmila zmrzlinou a užívala som si to. Zjedol plnú misku a pýtal dupľu, tak som mu šla nabrať ešte zmrzliny, posýpala som mu ju grankom a znova som kŕmila môjho milovaného bračeka, ktorý je už konečne doma.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
l1me
6. 8.augusta 2012 22:56
mat taku segru ako ty
2
keď budeš mať v chrbtici dva titanové šróby, prídem ťa nakŕmiť mile rada
3
sa mi zdá, že u vás zas pre zmenu sú šikovné a starostlivé dievčatá..
a teším sa s tebou, že brat už je doma
a teším sa s tebou, že brat už je doma
4
aj ja sa teším zajtra mu urobím krtkovu tortu nepojedol banány v nemocnici, už som mu ju sľúbila
5
boše.. čo by som dal za takú sestru mne tá moja dá niečo jedine vtedy keď to jej nechutí
6
páči sa mi tvoj argument, prečo voláš mamu po mene
ja mojej poviem po mene len keď mi povie,aby som stále nevykrikovala že "mama" ale nepáči sa jej to
ja mojej poviem po mene len keď mi povie,aby som stále nevykrikovala že "mama" ale nepáči sa jej to
Napíš svoj komentár