Nikdy som netušila, ani ma to len v sne nenapadlo, že si nájdem človeka, s ktorým to nie je len o bozkávaní, držaní za ručičky a podobných prejavoch lásky.
Ja som človek, ktorý dosť hľadí na svoj zovňajšok a všade na ňom vidí chyby. Či už postava, vlasy, pleť a podobne. Ba priam niekedy zakomplexovaná žena zo mňa je. Respektíve bola, až pokým som sa nespoznala s ním.
Keď som vystúpila z autobusu, oči mi behali po celej stanici a hľadali iba jeho. Pohľadom som ho našla, už len ísť priamo k nemu a niečo dostať zo seba. Neviem, či pomalým, alebo skôr rýchlym krokom, ale dosť neistým som sa pobrala tým smerom, kde stál. Čím som bola bližšie, tým mi viac srdce bilo, ruky sa mi rozklepali a ani nohy nezaostávali, a rozklepali sa. V tvári mi musela vyskočiť červeň a moje líčka horeli.
Objal ma...
cítila som, že omdliem v jeho náručí. Srdce mi tak silno bilo, že určite to pri tom objatí cítil aj on.
Spoločne sme sa pobrali do blízkeho parku. Počas cesty sme sa rozprávali, stretli sme jeho spolužiaka a jedného nášho spoločného známeho. Pri kráčaní sa nám nejako stretli ruky a ja som tú jeho pevne chytila so slovami, tak teba už nepustím...
...a nepustila som už pol roka sa jej pevne držím ako kliešť
Nemenila by som nikdy tohto skvelého chalana za nejakého iného.
Náš vzťah sa mi veľmi páči. Je v ňom miesto pre humor, pre bozkávanie, pohladenia, dotyky, pre úprimné rozhovory, ktoré ma veľmi bavia, pretože mi je vždy po nich lepšie a myslím, že aj jemu.
Zbožňujem, keď hráme žolíka a on stále prehráva a zlostí sa. Ja sa na tom môžem z chuti zasmiať, lebo vyzerá ako malé dieťa, ktorému zobrali najobľúbenejšiu hračku.
A keď som smutná, šteklí ma len preto, aby videl úsmev na mojich perách.
Ležím a on si mi ľahne na prsia a pritúli sa ku mne, ako keby som bola jeho hračka a on ma nechce nikomu požičať.
Zbožňujem naše dohadovania, keď on stále melie dokola, aká som krásna a ja argumentujem.
...Mimochodom, dochádzajú mi argumenty..
..takže tomu asi uverím.
Nemusím byť krásna pre všetkých, nemusím a páčiť nikomu na svete. Páčim sa jemu, preňho som krásna a dokonalá, aj keď mám chyby.
Už polroka sa zamýšľam, že prečo práve ja? Čím som si zaslúžila tak skvelého človeka.
Predtým to boli len samé sladké reči od chalanov, na ktoré som letela ako včela na med. Potom nasledovalo rozbitie môjho krehkého srdca na márne časti, ktoré on s láskou tak krásne zložil opäť do pôvodného tvaru.
Ruží mam doma habadej. Môžem ich aj rozdávať, ale nedám ich nikomu. Som lakomá, ale sú iba moje, darované a prijaté z lásky. Minule, keď som prišla domov s kyticou ruží, mamina sa zľakla, že sa niečo stalo, že sa musím vydávať. S kyticou v náručí som sa rozosmiala na jej zbytočnej obave.
Ja viem, čo môžem očakávať od neho, že mama sa nemusí obávať, pretože je zodpovedný a myslí na moju budúcnosť, ktorá sa križuje aj s tou jeho.
Je to už polroka a ja sa cítim úplne krásne. Keď sa trápim, on ma rozveselí, keď mi je najhoršie on je mojou náplasťou na moje rany, a preto Ťa Paťko nikdy nechcem stratiť.
..a obaja vieme, ako si ordinarygirl našla svojho ordinaryboy
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
purenarcissism
9. 10.októbra 2011 10:43
to je také krásne gratulujem
3
8
nech Ťa to ani nenapadne... neznášam to keď mi niekto vyká ! pripadám si starý
10
o tom veku ani nehovorte, ja už som zachvíľu stará, ach sedemnááááásť :///
Napíš svoj komentár