...ráno mi mama vtrhla do izby 6:20, pretože s bratom riešila v kuchyni cenu a veľkosť kabáta, ktorý si chce kúpiť môj priateľ. Mama prišla a chcela vedieť všetky detaily. Samozrejme, že som ju poslala do teplých krajín, pretože sa mi za prvé nechcelo rozprávať a za druhé, ostávalo mi už len desať minút na nerušené vyvaľovanie v posteli, ktoré bolo narušené mamou.
Konečne odišli (brat, mama, oco) a ja som mohla vstať z postele. Dotrepala som sa do kúpeľne, umyla som si vlasy a šla som sa prezliecť. Nič sa mi nechcelo ani sušiť si vlasy fénom.
Prišla som do školy, kde nás bolo päť a pol, pretože ostatní spolužiaci šli do Viedne na trhy. Poviete si, mala si ísť aj ty, ale mňa to neláka sa trepať tak ďaleko, len aby som si kúpila punč za 6€. Na trhoch som bola v Žiline s Paťkom a bolo super. Punč som vypila, klobásku zjedla, stánky obzrela a ešte som aj v TESCU kúpila poháre za 0,60€....no nekúpte to!
Ale vrátim sa späť k dnešku. V triede nás bolo asi cca 17 a to sme boli spojení aj so septimou. Prvé dve hodiny sme pozerali taký divný film, vôbec neviem názov ale celá pointa bola, že stále vracali späť čas a nejaký vojak, ktorý zomrel pred dvoma mesiacmi mal zistiť, kto dal bombu do vlaku, ktorý vybuchol v centre Chicaga. Nepochopila som tomu filmu a trápne bolo, že sa to stále vracalo na začiatok. Neviem, či poznáte ten film, ak áno, tak mi to niekto vysvetlíte, ako to vôbec skončilo.
Tretiu hodinu som hrala s "inžinierom" (spolužiak, ktorého mamička nás učí chémiu, ktorý vie vždy všetko z matiky) žolíka. Takže tá hodina mi nejak ubehla. Na štvrtej a piatej sme pozerali kresleného Asterixa a Obelixa, skoro som od nudy umrela.
...no a na šiestej sme sedeli v triede a čakali, kedy nás pustia domov.
V autobuse som sedela pred zástupcom a učiteľkou, no počúvať tie ich dristy. Nemohla som sa dočkať, kedy vystúpim a prídem domov. Rýchlo som sa najedla a šla som na net. Na facebook mi poslala spolužiačka otázky na písomku, takže som mala o učenie menej. Som naučená 12 otázok, nemám čo robiť a tak píšem tento blog, bez umeleckej hodnoty.
Dnes sa mi podarilo vysypať cukor, kopnúť do skrine a ublížiť si prst...ešte že kravy nelietajú a som zvedavá, či sa do večera nedokaličím.
Neoplatilo sa mi dnes ráno vstávať, pretože som nemusela vôbec ísť do školy a mohla som ostať v posteli s mojim Méďom Béďom a celý deň relaxovať doma.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár