Stál by si za hriech 15

V rodine Turských majú byť zásnuby. Vanesa je nervózna, ako to všetko skončí. Na Kaju čaká v obývačke Filip, ktorý ju nečakane objíme a pobozká. Neskôr v izbe sa s ňou začne opäť bozkávať. Kaja sa nebráni, vyruší ich Vanesa, keď ju volá na večeru. Filip odchádza domov. Maťo žiada po večeri rodičov o Vanesinu ruku a všetci sú šťastní, dokonca aj Kaja.

Celú noc sa Kaji snívalo o Filipovi, o jeho vôni a bozkoch. To čo sa včera stalo jej úplne zmenilo myšlienky. Už nemyslela na sebavedomého Olivera. Bol jej ukradnutý, pri ňom necítila to, čo pri jeho bratovi. Keď ráno vstala nevedela sa dočkať, ako na zastávke stretne Filipa, ak ju tam možno bude čakať. Najviac sa však tešila, že všetko vyrozpráva Lil.

"Dobré ráno dcérka", pozdravil ju otec. "Aj tebe ocko, mama ešte spí?" "Áno moja, mame nebolo v noci dobre, asi bude chorá. Doobeda sa o ňu postará Vanesa, ale na obed odchádza zase na internát. Chcel som ťa poprosiť, či by si dnes mohla zrušiť hodinu výtvarnej a postarať sa o mamu." "V pohode ocko, nie je problém prísť aj skôr zo školy, ak poviem, že mám chorú mamu.

Kaja bola šťastná, že nemusí ísť na hodinu výtvarnej, nie že by tam nerada chodila, ale dnes sa jej obzvlášť nechcelo. Dnes sa veľmi pekne obliekla, dala si na seba krátke sivé rifle a modré tielko na ramienka. Vonku sa jarné počasie blížilo už pomaly k letnému. Zamkla dvere, no ešte predtým sa pozrela, či je aj jej líčenie v poriadku. Obula si žabky a utekala do školy. To bolo teda najmúdrejšie dať si žabky a utekať dole po schodoch, myslela si Kaja.

Už bola skoro na prízemí a čo osud nechcel, šmyklo sa jej a spadla. Pri páde sa jej zošuchla kabela z pleca, všetky knihy a zošity sa jej rozsypali. Zrazu sa otvorili vchodové dvere a po schodoch vybehol Filip, mieril rovno k nej. "Kaja nič sa ti nestalo? Môžeš sa hýbať?" "Som sprostá, načo si dávam žabky, keď viem, že každé ráno utekám po schodoch. Bolí ma strašne pravá noha."
Filip pozbieral Kajine zošity a knihy zo schodištia a dal jej ich naspäť do kabely. "Ty aj keď ležíš na zemi, si nádherná. Poď pomôžem ti vstať." Postavil sa a podoprel Kaju. "No, čo môžeš na tej nohe stáť?" "Môžem, ale strašne to bolí. Takto nemôžem ísť do školy. "Odnesiem ťa hore do bytu a zavoláš tvojej triednej a povieš jej, čo sa ti stalo." "Ale ja musím ísť do školy." Klesla Kaji hlava dole. "Vieš, riaditeľ povedal, že mám zlú dochádzku. A doma mám chorú mamu, o ktorú sa mam poobede starať. A ako? Bolí ma noha, ledva na nej stojím. "Mám nápad, zájdeme k lekárovi, aj tak ti to musia zröntgenovať. Kaja súhlasila, aby ju zobral Filip do nemocnice, aj tak potrebovala pečiatku od lekára.

Kaji na úrazovke povedali, aby šla na spomínaný röntgen a potom prišla aj so snímkami. Lekár prezrel snímky a skonštatoval, že to nie je zlomené, iba má natiahnuté väzivo. Nohu jej dali do zinkového obväzu a poslali ju domov oddychovať.

"Ahoj Van, počúvaj idem práve z úrazovky. Mám natiahnuté väzivo v nohe, spadla som u nás na schodoch. Mame nič nehovor o pol hodinu som doma." "Dobre", povedala Vanesa a zložila telefón.

Filip jej pomohol vystúpiť z taxíka. "Ty blbci mi mali dať aspoň barly, ako ja pôjdem hore tými schodmi?" Sťažovala sa Kaja. "Nechaj to na mňa moja pekná." Filip ju zdvihol do svojho náručia. "Ty si sa čo zbláznil? Veď ťa zlomím, polož ma!" "Tíško princezná moja, nie si ťažká a nebudeš predsa skákať na jednej nohe až k vám hore.

Pred bytom Filip zložil opatrne Kaju a podoprel ju, aby sa jej lepšie stálo. Vanesa otvorila dvere, pretože počula hlasy na chodbe. "Kaja, to čo si robila?" "No sestrička, najskôr ma pustí dovnútra si sadnúť, ledva stojím. Vieš, daj si žabky a utekaj dole schodmi a dopadneš ako ja." "Kaja a čo budeme teraz robiť? Mama má teploty je jej zle, ja sa musím na obed vrátiť na internát, kto sa o ňu a o teba postará?" "Ja", povedal Filip. "To vážne?" Spýtali sa dvojhlasne sestry. "Áno vážne, pretože Kaja sa ledva hýbe a vašej mame je zle. Nič sa nestane ak jeden deň vymeškám v škole, aj tak ešte berú ohľad na to, že som tu nový. Vanesa, kľudne môžeš ísť na internát už aj teraz, ja to tu zvládnem." "Lenže nie je nič uvarené na obed, ešte som nestihla variť." "Nevadí, aj to nechaj na mňa", povedal Filip a žmurkol na ňu.

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu