Vanesa sa rozlúčila so sestrou, zapriala jej skoré uzdravenie a poďakovala Filipovi, za jeho ochotu. "Dávaj si na seba pozor, aj na dieťatko", povedala Kaja.
"Čo by si rado dalo moje dievčatko na obed?" Spýtal sa Filip. "Teba", odpovedala pohotovo Kaja. "Vtipné, ale keď inak nedáš ja rád nahradím dezert. Ale teraz vážne, na čo máš chuť?" "Veď už som ti povedala, na teba." "Kaja, ale ja to myslím fakt vážne." "No veď aj ja", povedala a usmiala sa. "Ja ťa kašlem ty dievčisko, idem sa spýtať tvojej mamy."
Kaja zaliezla do izby, zvalila sa na posteľ a pustila hudbu. Toto je ako sen, ja si tu oddychujem a chalan, ktorý sa mi páči varí v našej kuchyni obed pre mňa a mamu. Kajine myšlienky ju prinútili zatvoriť si oči. Netrvalo dlho a zaspala.
Filip sa šiel na ňu pozrieť, či niečo nepotrebuje. Videl, že spí, zakryl ju a pohladil po vlasoch. Je nádherná aj keď spí, vyzerá tak nevinne. Zamilovane sa díval na spiacu princeznú. Zrazu zacítil, že niečo smrdí, ako spálené zemiaky. Prišiel do kuchyne, rýchlo odložil hrniec zo šporáka. "Som ja ale nešikovný, aj obyčajné zemiaky mi prihoria." Nadával na seba potichu.
Obed sa mu nakoniec podaril uvariť. Naservíroval kuracie mäso s omáčkou a zemiakmi a zaniesol tanier Kajinej mame do izby. "Nech sa páči", položil podnos na posteľ. "Ďakujem, že sa o nás staráš, aj že si Kaju zobral na úrazovku." Počas toho ako si Kajina mama pochutnávala na obede, viedla rozhovor s Filipom o jeho rodine, škole a živote.
Filip odniesol podnos s prázdnym tanierom do kuchyne, umyl ho a sadol si na gauč. "Filííííííííp", kričala Kaja z izby. Vstal a šiel sa pozrieť, čo potrebuje. "Prosím ťa priniesol by si mi obed? Som strašne hladná a krásne to tu rozvoniava." "Moment hneď som tu a nekrič tak, tvoja mama zaspala." "Aha, už nebudem, ale ponáhľaj sa."
Kaja sa naobedovala a pochválila Filipov kuchársky výtvor. "Dobre, nechám ťa oddychovať, ak by si čokoľvek potrebovala, tak zavolaj na mňa, ale potichšie, aby si nezobudila tvoju mamu." "Zanes tanier a príď prosím, nechcem tu byť sama", so smutnými očami prosíkala Kaja. Filip poslúchol maróda, zaniesol riad a vrátil sa naspäť.
"Posuň sa mi", povedal s úškrnom. "A čo by si ešte nechcel? Ledva sa hýbem, ani sa otočiť nemôžem vieš čo to je mať dlahu na nohe?" "Joj, ty moje úbožiatko, veď sa mi posuň. Chcem, aby ti bolo lepšie." Kaja sa teda podala k stene a Filip si vedľa nej ľahol a objal ju. Pritúlila sa bližšie k nemu a zacítila jeho vôňu.
Chytil jej tvár do rúk a uprene sa jej pozrel do očí. Jeho očí hovorili: "Ľúbim Ťa." Zamilované pohľady Kaja opätovala. Po chvíli si zatvorila oči a čakala, ako Filip zareaguje. Pocítila ako sa k nej približuje, jeho vôňa omámila všetky Kajine zmysly. Otvorila oči a pobozkala ho. Áno, hanblivá Karolína Turská pobozkala chalana prvá. "Sľúbil si mi predsa dezert, ja som veľká maškrtnica, preto som už dlhšie nemohla čakať." "Takže dezertu sa ti zachcelo, hej?" Povedal sebavedome Filip a začal ju bozkávať. Jeho bozky boli presne také isté ako aj minule, jemné no zároveň zmyselné.
Ako tak ležali vedľa seba chytil ju za ruku a povedal: "Už ti ju nechcem nikdy pustiť. Chcela by si so mnou chodiť?" Kaja prekvapene pozerala na Filipa. "Áno, rada budem s tebou chodiť."
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
kajs
23. 5.mája 2011 20:51
.....a ja že ju žiada o ruku
Napíš svoj komentár