Kaja po dvojtýždňovej maródke nastupuje do školy. Som zvedavá, čo sa tam zmenilo počas mojej absencie, rozmýšľala počas cesty v autobuse. Nechcela stretnúť Filipa, tak šla na skorší autobus. To znamenalo skoršie vstávanie, nervozitu a mrzutosť. "Super moja nálada stojí za všetky drobné." Sedela pri okne a uprene doň hľadela. "Smiem si prisadnúť?" "Čo..čože?" Z rozmýšľania ju vyrušil vysoký chalan, ktorý stál v uličke autobusu. "Pýtal som sa, či si môžem prisadnúť." "Samozrejme, sadni si. A nemusel si sa ani pýtať." Autobus zastavil neďaleko školy na zastávke. Kaja sa postavila, že ide vystúpiť a postavil sa aj ten chalan, čo sedel vedľa nej. "Aj ty chodíš do tejto školy?" Spýtal sa jej. "Áno, som druháčka a ty?" "Ja som tretiak." "Aha, ďalší tretiak. Poznáš Filipa Tomana a Adama Kurca?" "Jasné, to sú moji spolužiaci. Filip sa sem nedávno presťahoval. Bol v nemocnici, ale už opäť chodí do školy. Inak ty si druháčka, poznáš nejakú Karolínu a priezvisko sa začína na T, ale neviem si spomenúť." "Turskú?" "Áno, presne to je ona." "Prečo sa pýtaš?" "Viem, že sa páčila Adamovi aj Filipovi, tak chcem vedieť, či je taká pekná ako ju tí dvaja opisovali. Ukážeš mi ju niekedy?" "Aj teraz ak chceš." "Samozrejme, že chcem." "No tak sa nadýchni a podaj mi ruku." "Prečo ti mám podať ruku?" "Aby som sa mohla predstaviť, teší ma ja som Karolína Turská." Kaja sa usmiala a podala ruku neznámemu tretiakovi. "To si robíš akože zo mňa srandu?" "Nie a to už prečo by som mala?" "Ja neviem, ale nechce sa mi veriť, že si to ty, a že som si práve k tebe prisadol." "No vidíš, tak sa štipni, či sa ti to nesníva." "Haha, si vtipná. Keby si vedela, aký je Filip z teba zúfali. Vraj ho ignoruješ a si naňho nahnevaná." "To nechaj tak, to je naša vec." "Sorry musím už ísť, tamto ide moja kamoška. Maj sa, rada som ťa spoznala." Kaja zakývala chalanovi a uvedomila si, že ani nevie ako sa volá.
"Čau, ty si zablúdila?" "Tak toto je ale milé privítanie. Som si myslela, že ma privítaš s otvorenou náručou a ty mi hneď takúto výčitku predhadzuj. Čo som ja mohla za to, že som spadla?" "Nie milá moja, ale za to, že nevieš chodiť." "No tak neviem chodiť, no tak ma za to zabi." "Ale prosím ťa, poď sem nech si ťa vyobjímam. Dlho sme sa nevideli, vitaj opäť v škole." "Ďakujem, tak takéto privítanie som si predstavovala. Počuj Lil, písali ste veľa písomiek, keď som tu nebola?" "No moja čaká ťa test z matematiky a angličtiny." "Wow, paráda." Povedala Kaja ironicky.
Prvá hodina bola Kajina "obľúbená" matematika. "Och slečna Turská, vy ste sa uráčili vrátiť?" "Ten ironický podtón si niekam strčte, ja nemôžem za to, že som maródovala dlhšie." "To ako sa správate? Koledujete si o malér, ešte ste len prišli a už ste drzá." "No vidíte, aj vy ste sem ešte len prišli a už ste ironická. A sme si kvit." "Turská zajtra si napíšete test z posledného celku a vôbec ma nezaujíma, že ste tu neboli. Keď môžete mať ústa plné drzých rečí, môžete vedieť aj matematiku." "No super, to bude ďalšia päťka a potom ma nechá prepadnúť. Lil, že mi to dnes po škole vysvetlíš?" "Rada by som, ale ja sama som z toho dostala štvorku, aj to neviem ako, ja tomu nerozumiem."
Hodina sa skončila a Kaja sa musela ísť vyvetrať na chodbu. Lil šla do bufetu a Kaja zatiaľ stála opretá o stenu na chodbe. Ten chalan, čo ráno spolu cestovali vyšiel z triedy a hneď ako ju zbadal rozbehol sa k nej."Čau Kaja, ja som sa ti zabudol predstaviť pri tom zhone, ja som Lukáš." "Lukáš, s ktorým sa mal učiť Filip na minulú písomku?" "Áno, presne ten. Ale on neprišiel, neviem prečo." "Počuj Lukáš, ovládaš funkcie rovníc a grafy?" "Samozrejme, matematiku mám v malíčku, chodieval som na olympiády, keď som bol mladší." "Paráda a bol by si ochotný ma to doučiť do zajtra?" "Samozrejme, môžme tu ostať po škole. Čo ty na to?" "No bola by som ti veľmi povďačná, lebo zajtra mám písať test a vôbec tomu nerozumiem."
Kaja a Lukáš sa stretli po vyučovaní v jeho triede. Nikto tam už nebol, iba on sedel v zadnej lavici pri okne. "Som tu, ale som strašne hladná, nestihla som ísť na obed. Skočím si do bufetu po bagetu." "Nie, ja ti ju pôjdem kúpiť. Viem, že si mala úraz a tie schody by neboli najlepšie pre tvoju nohu." "Dobre teda, ja si zatiaľ nachystám veci na počítanie." Lukáš šiel do bufetu a ona ostala v triede sama. Zrazu sa otvorili dvere a do triedy vstúpil Filip. "Ahoj, čo tu ty robíš?" "Ahoj, čakám na Lukáša." "Na Lukáša? A smiem vedieť prečo?" "Áno smieš. Dlho som chýbala a vieš, že matematika mi nikdy nešla a zajtra píšem test a potrebujem, aby ma to niekto doučil. Lukáš sa ponúkol, že mi pomôže." "Aha, v poriadku, tak ja vás teda nebudem rušiť." "Filip počkaj!" Rozbehla sa Kaja, keď odchádzal. Naklonila sa k nemu, pobozkala ho a povedala: "Už sa nehnevám, všetko čo sa stalo, ti je odpustené." "Ty si hrozná, vieš o tom?" "Chceš ma zase naštvať, mám sa opäť uraziť a ignorovať ťa?" "No už len to by mi k šťastiu chýbalo." Filip sa usmial, pritiahol Kaju k sebe a pobozkal ju. "Tak sa pekne uč a nie, že ťa bude Lukáš baliť." "Len aby som ho skôr ja nezbalila prvá." Usmiala sa šibalsky.
"Ďakujem za bagetu", povedala Kaja hneď po tom, ako ju do seba natlačila. "Ešte som nikdy nevidel nikoho tak rýchlo jesť." "Hovorila som ti predsa, že som hladná." "No dobre teda, pusťme sa do tej matematiky."
Dve a pol hodiny trvalo kým vypočítala všetky príklady. Vyše dvoch hodín drvenia sa. "Som mŕtva, v živote som toľko veľa príkladov nevypočítala." "Tak, ale aspoň tomu už rozumieš." "Presne tak, ďakujem ti veľmi pekne. Ako sa ti odvďačím?" "Vedel by som o niečom, čo by ma potešilo ako poďakovanie." "Čo také?" "Pôjdeš so mnou na zmrzlinu po škole a posedíme si v parku." "Dobre teda, som ti to predsa dlžná."
Kaja si dala jej obľúbenú citrónovú zmrzlinu a Lukáš čokoládovú. Sadli si do parku na lavičku. Cítila sa príjemne v spoločnosti pekného modrookého blondiaka. Osud Kaji znovu neprial a práve vtedy šiel okolo Adam, ktorý sa pri nich pristavil. "Čaute, čo vy tu a spolu? Pokiaľ viem, tuto Karolínka sa vláči s Tomanom, takže Lukáško nemáš šancu. Nekúpiš si ju kopčekom zmrzliny." "Drž hubu", povedal Lukáš. "Nechaj tak", upokojila ho Kaja.
"Ja už radšej idem, ďakujem ti ešte raz za všetko." "Ahoj tak drž sa zajtra na tom teste." "Čau."
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
adsy
30. 5.mája 2011 21:39
zamotáva sa to pekne Páči sa mi to a veľmi, gratulujem
7
zaujimave ze sa tu vyskytuju mena mojich poslednych troch byvalych
8
super cítim, že to bude ešte zaujímavé...zvlášť, keď ich videl Adam so zmrzlinami
9
skvelé... len sranda že ja som včera bola tiež s istým chalanom na zmrzline a moja obľúbená zmrzlina je citrónová takže si nepochutila len Karolína ale ja ja
Napíš svoj komentár