Lukáš sa pokúsil Filipovi všetko vysvetliť, povedal mu celú pravdu, no on i naďalej verí Adamovi. Už týždeň ignoruje Karolínu, nedvíha jej telefón a neodpisuje na sms-ky. "Netráp sa prosím ťa. Uvidíš, že mu začneš chýbať a on sa ti sám ozve." Utešoval Lukáš smutnú Kaju. "Ja už na to všetko kašlem, nech si teda verí tomu podliakovi. Ja ho tak nenávidím a ešte ako na potvoru musí chodiť s mojou najlepšou kamoškou. Čo to trepem? Bývalou najlepšou kamoškou, vzhľadom na to, že Lívia ma ignoruje. Ani sa na mňa nepozrie a v škole intriguje proti mne. Neviem čo som jej urobila. Ja už ďalej takto nevládzem."
Konečne je už piatok, pomyslela si Kaja, keď otvorila oči. Odkedy ju všetci jej priatelia začali ignorovať, chodieva skorším autobusom spolu s Lukášom. Každé ráno si k nej prisadne a rozprávajú sa o problémoch, ktoré sa na nich valia v poslednej dobe z každej strany. Nie len proti Kaji sa vzbúrilo viacero ľudí zo školy, ale aj proti Lukášovi. Chalani v triede ho pokladajú za zradcu. Adam rozšíril nezmyselné klamstvá, ale s Lukášom to nič nerobí. Jeho flegmatická povaha zabraňuje tomu, aby sa trápil. Narozdiel od Kajinej melancholickej.
"Koľko máš dnes hodín?" Spýtal sa Lukáš, keď odprevádzal Kaju ku triede. "Iba šesť, ale po škole idem na výtvarnú." "Aha tak nič, maj sa." Kaja prišla do triedy a sadla si zadnej lavice ku oknu. Odkedy sa pohádali s Lil, sedela v nej sama. Lívia si presadla k Eme. Ema bola tichá baba, ktorá bola radšej šedou myškou, ako by mala vyjadriť svoj vlastný názor. V učení bola priemerná, s nikým nemala nikdy konflikt, preto jej vôbec nevadilo, že má novú spolusediacu.
Cez prestávku sa pri lavici, kde sedela Lil a Ema zbehli všetky dievčatá z triedy. Obkľúčili ju a vytvorili uzavretý kruh. Som zvedavá, čo tamtie riešia, pomyslela si. Baby boli ticho iba Lívia rozprávala. Kaja šla na chodbu, oprela sa o stenu a dívala sa na ostatných spolužiakov. Pred III. G zazrela podobný kruh, ako videla v triede, ale tvorili ho chalani. Hlavné slovo mal Adam. Toto je už aké divné. Niečo chystajú, pomyslela si. Zazvonilo a Kaja sa vrátila naspäť a sadla si na svoje miesto. Ďalšia hodina mala byť matematika. Do triedy prišiel Mrázek namiesto učiteľky. "Pán Mrázek, vy ste si pomýlili učebňu. My máme mať matematiku." Vykríkol Tomáš. "Nepomýlil, dnes vám ju budem suplovať, pretože vaša učiteľka matematiky musela súrne odísť." Už len túto hodinu vydržím a idem domov, tešila sa Kaja.
Po škole utekala na výtvarnú. Na dverách našla odkaz, že dnes sa hodina ruší z dôvodu rekonštrukcie ateliéru. Kaja bola v celku rada, bol piatok a nechcelo sa jej trčať na výtvarnej, hoc milovala hodiny kreslenia. Zbehnem ku rieke, sadnem si na breh a budem premýšľať, pomyslela si.
Pri rieke nebolo ani živej duše. Voda jemne šumela a tráva bola nádherne zelená. Kaja sa usadila rovno do krásnej trávy. Vytiahla z tašky blok s papiermi a začala kresliť tečúcu vodu. Zrazu jej niekto zozadu chytil oči. Prebehol jej mráz po chrbte a strhla sa od strachu. "Uhádneš kto som?" Hlas neznámej osoby jej bol povedomý. Znel veľmi príťažlivo, no nevedela ku komu ho má zaradiť. "Neviem kto si. Prosím ťa daj tie ruky z mojich očí preč." "Nedám, kým neuhádneš kto som." "Ja fakt neviem kto si, prestaň. Prestáva sa mi to páčiť." Neznámy dal ruky pomaličky z jej očí preč, no previazal ich šatkou. "Toto už fakt nie je vtipné." povedala vystrašene. Nastalo ticho a Kaja pocítila teplý dych neznámeho v svojej blízkosti. Napäto čakala, čo sa bude diať. Neznámy chalan ju pobozkal. Kaja si chcela strhnúť šatku z oči, no on držal jej dlane pevne vo svojich. Jednu ruku jej pustil a začal sa hrať s jej kučerami. "Vždy si mala nádherné vlasy a keby len tie." Povedal tajomným a hlbokým hlasom. "Celá si krásna a nezaslúžiš si, aby si trpela. Očarila si ma, neviem prestať na teba myslieť." "No to je od teba milé, ale ja v skutku neviem, kto si." "To teraz nie je podstatné. Neboj sa, neublížim ti." Kaja opäť pocítila sladké pery neznámeho. Bozkával sa skutočne nádherne. Srdce jej silno bilo, bola vystrašená, no zároveň sa jej to páčilo. "Prezraď mi kto si, prosím." "Nemôžem ti to povedať, už dlho som túžil po tom, že ťa pobozkám. Keby si zistila kto som, nahnevala by si sa." Toto boli posledné slova, ktoré počula Kaja od neznámeho. Konečne dala šatku dole, no sedela tam už sama. Neznámy odišiel.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
kajs
1. 6.júna 2011 19:50
a ja tuším že kto to booool
5
@kajs
@adsy
@greendgirl
@ameliepoulain
sklamem vás pretože, ešte ani autorka nevie, kto ten chalan je a bude
@adsy
@greendgirl
@ameliepoulain
sklamem vás pretože, ešte ani autorka nevie, kto ten chalan je a bude
11
@romika nie nebude, lebo ja už mám total problém s tými menami minule som písala o Filipovi ale meno som dávala Adam, tak potom celý blog som prepisovala mená a už ste si mohli všimnúť, že chlapci majú už aj priezviská tiež sa mi to mýli
13
@ordinarygirl Hej, mená je najťažšie vymyslieť a následne si ich aj zapamätať. Tiež som s nimi zvykla mať problémy. Ale čo už
A tak mám teda zlý tip. Hm. Nevadí Som teda zvedavá ako to bude.
A tak mám teda zlý tip. Hm. Nevadí Som teda zvedavá ako to bude.
Napíš svoj komentár