Vystrašená Kaja si pobalila veci a utekala domov. V hlave jej neustále vírili myšlienky na toho chalana. Hlas jej bol známy aj tá vôňa sa jej zdala byť povedomá. Keď prišla domov napustila si plnú vaňu horúcej vody a ponorila sa do nej. Zatvorila oči a stále sa jej vynárala spomienka na to, čo dnes zažila. Kto len môžeš byť a prečo mi nechceš prezradiť svoje meno. Kaja bola doma sama, veď ako zvyčajne. Jej rodičia chodievali na obchodné jednania do zahraničia a sestra sa ukázala doma len zriedkakedy.
Kaji ponorenej do vody plnej peny a myšlienok na neznámeho sa zdalo, že niekto zvoní. Vynorila sa, aby lepšie počula a mala pravdu, niekto zvonil. Vyliezla z vane, dala si na seba župan a vlasy si zabalila do osušky. Otvorila dvere a v nich stál Lukáš. Prekvapene na seba pozerali. Lukáš nečakal, že mu otvorí dvere Kaja oblečená iba v župane. A ona nečakala, že v piatok podvečer bude v jej dverách stáť Lukáš.
"Ahoj, čo tu ty prosím ťa robíš?" "Prišiel som ťa pozrieť. Doma sa nudím, von nemám ísť s kým, pretože všetci chalani na mňa kašlú. Tak ma napadlo, že prídem pozrieť svoju, ako to vyzerá jedinú kamarátku." "No tak poď ďalej, ty bezočivec." "Prečo bezočivec?" Spýtal sa prekvapene. "Preto, že si ma vytiahol z vane." Keby tam namiesto Lukáša stal Oliver neodpustil by si poznámku, že sa do nej môže vrátiť ale spolu s ním. Našťastie v obývačke stál prekvapený Lukáš.
"Posaď sa prosím, dáš si niečo na pitie?" "Dal by som si vodu, ak by ťa to neobťažovalo." "Ale čo si, samozrejme, že nie." "Mám tu colu, dáš si?" "Môže byť. Inak už som ti povedal ako ti to pristane, keď si len v tom župane? Takto ťa vidieť to človek nezažije každý deň." "Ďakujem, ale už prestaň ty lichotník, lebo sa budem červenať." Kaja priniesla colu a sadla si vedľa Lukáša.
"Musím ti povedať, čo sa mi stalo, keď som šla z výtvarnej domov." "No som zvedavý, keď ťa vidím, ako napäto sa tváriš." "Po škole som šla na výtvarnú, veď ako každý piatok, ale na dverách bol oznam, že hodina je zrušená. Domov sa mi ešte nechcelo ísť, tak som sa rozhodla, že zájdem k rieke. Sadla som si do trávy a začala som kresliť tečúcu vodu. Zrazu mi niekto chytil zo zadu oči, potom mi ich zaviazal šatkou a pobozkal ma." "Kto to mohol byť, poznala si toho chalana?" Pýtal sa zvedavo Lukáš. "Nie, nepoznala, iba jeho hlas mi bol povedomý. Nemohla som ho ani vidieť, pretože držal ma za ruky a nemala som si ako strhnúť šatku. Neustále naňho myslím, na jeho ruky, na tie bozky, jeho vôňu." "A čo Filip?" Spýtal sa opäť Lukáš. "Čo by s ním malo byť? Veď je predsa stále na mňa nahnevaný." "Myslel som to tak, že či na Filipa už nemyslíš." "Myslím, ale momentálne moje myšlienky mi ukradol ten neznámy." "Čo by si robila, keby sa Filip chcel s tebou uzmieriť?" "Neviem, ani nad tým nerozmýšľam, zatiaľ. A čo si robil ty po škole?" "Šiel som po sestru do škôlky, pretože mama dnes musela ostať dlhšie v práci." Lukáš mál štvorročnú sestru Simonku, o ktorú sa staral, keď boli jeho rodičia pracovne vyťažený.
"Inak musím ti aj ja niečo povedať." Náhle zmenil tému. "Počúvam." "Neviem, či si si všimla, že dnes na chodbe chalani z mojej triedy vytvorili taký uzavretý kruh a hlavné slovo mal Adam." "Áno všimla som si ho, pretože temer rovnaký utvorili aj baby v našej triede a napodiv hlavné slovo mala Lívia. Niečo chystajú, možno nejakú pomstu nám dvom." "Ale prosím ťa Kaja, nebuď paranoidná. Žiadnu pomstu nechystajú. Rozprávali o tom, že idú dnes na chatu a budu tam až do nedele, a že sa tam chce Adam vyspať s Líviou." "To vážne?" Kaja ostala zarazená s otvorenými ústami sedieť na gauči. "Fakt, hovoril mi o tom Sebastián na informatike." "Nemôžem tomu uveriť, veď spolu nechodia ešte riadne ani mesiac. Je to choré." "Pozri, my s tým nič neurobíme, je to ich rozhodnutie a ich životy." "Lívia sa veľmi zmenila, už nie je taká ako predtým. A môže za to Adam. Nikomu nechcem nič zlé priať, no verím tomu, že po krátkom čase ju odkopne." "Možno máš pravdu. Adam je veľmi divný typ chalana, čo sa týka správania. Raz sa správa normálne a je v pohode, inokedy je veľký frajer." Lukáš sa pozrel na hodinky a povedal: "Už by som mal ísť, musím ísť k babke pre Simonu." "Dobre, dávaj si pozor." Lukáš stál už vo dverách a lúčil sa s Kajou. Zrazu ju objal, držal ju pevne na svojom tele až cítil ako jej bije srdce. "Táto vôňa mi je veľmi známa", povedala po chvíli Kaja. V tom momente ju Lukáš pustil a zakričal: "Ahoj."
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
lui74
2. 6.júna 2011 11:01
aká nenápadná predposledná veta
8
@greendgirl No tak väčšina tipovala Lukáša, tak som vám ho tam dala ale môžem povedať, čakajte zlom
Napíš svoj komentár