Vonku bolo škaredé počasie, konečne víkend a Kaja bola sama doma. Netrpezlivo očakávala kedy príde Van. Zatiaľ, aby od nudy nezakvitla si pustila hudbu, no nič to nemenilo na jej zlej nálade. Super som podráždená, ako ja nenávidím dni, keď prší. Dúfam, že naša tehuľka bude vysmiata ako vždy, a že tehotenstvo ju moc nezmenilo, čo sa povahy týka. Kajine myšlienky boli všelijaké. Jednostaj odbiehala na internet, či jej neodpísal niekto na emaily. Oliver sa neozval odkedy si naposledy písali. Ani Lukáš nebol online. Kaja vypla notebook a pustila si telku, no ani v nej nič nedávali. "Koho má zaujímať nejaký Dempsey a Makepeacová?" Hundrala si Kaja po pod nos sama pre seba. V tom sa otvorili dvere a v nich stála Van, úplne zničená. "Ty ségra to čo s tebou to tehotenstvo robí? Vyzeráš ako vyhynutý dinosaurus." "Si ale vtipná, keby si bola v štvrtom mesiaci tehotenstva v takomto ročnom období a pri upršanom počasí. Trepem sa s cestovnou taškou od stanice sama." "Vanesa ty si trúba, no čo ti poviem? Mala si si zobrať taxík, alebo mi zavolať, aby som ti prišla pomôcť." "Nechcem byť nikomu na obtiaž, to že som tehotná neznamená, že ma musíte obskakovať." "No ale tak za to sa ani ty nemusíš terigať cez celé mesto v daždi s ťažkou taškou." "Kašli na to, už som doma, teraz si chcem dať iba teplú vaňu, naobedujem sa a pôjdeme dobre?" "No Vaneska, ak chceš niečo papať musíš si uvariť, pretože ja som ešte nič nevarila." "Vieš čo? Kašlem na obed, v meste si niečo dáme." "Súhlasím, takže daj mi veci ja ti ich odnesiem do izby. Zatiaľ čo budeš relaxovať, ja sa pripravím, len prosím ťa nezaspí v tej vani."
Kaji zvonil mobil bežala cez celý byt a v izbe zakopla o prah a spadla. Mobil mala na posteli tak zo zeme sa natiahla, aby ho zodvihla. Volal jej Filip, či môže prísť. Ona súhlasila. "Kaja stalo sa ti niečo? Počula som, ako si sa rozpľaštila na zemi." "Nesmej sa ty tehotný dino, zakopla som o prah a som v pohode neboj sa." Kaja sa rýchlo hrabala v skrini, aby si stihla niečo nájsť ešte skôr ako príde Filip. Nakoniec si vybrala čierne cigaretové nohavice, a biele tričko s nápisom I NY. Vedela, že s Filipom to vybaví rýchlo, takže keď prišiel zatiahla ho rovno do izby. "Posaď sa na posteľ, teraz sa porozprávame." On prekvapene na ňu pozeral a prekvapilo ho jej premyslené konanie. "Čo sa deje Kaja?" "To by som ja rada vedela, čo sa deje. Ty si myslíš, že som načisto sprostá hlupaňa, ktorá nemá oči? Ty si myslíš, že ja do mesta nechodím?" "Nechápem o čom tu melieš." Skríkol na ňu. "Ja o čom tu meliem? No tak zaspomínaj si, čo si robil za posledné dni a kedy sme sa my dvaja naposledy videli?!." "Čo som mal robiť? Žil som ako doposiaľ a videli sme sa pred dvoma týždňami." "Vieš miláčik, pokiaľ si ešte pamätáš, chodíme spolu. Síce to už ani tak nevyzerá, keďže miesto toho, aby si chodil von so mnou chodievaš s nejakou emáčkou." "Kaja ja ti to vysvetlím." "Nie je čo, keď si chcel chodiť s ňou, načo si balamutil potom mňa?" "To vôbec tak nie je, ja som ťa ľúbil. Ty si prvá s týmto všetkým začala." "S čím som začala ja?" "So všetkým, chodila si so mnou, no pritom viac času si trávila s Lukášom." "To vôbec nie je pravda, trávila som s ním čas, len keď ma doučoval matematiku." "No a to bolo za posledný čas skoro stále." "Ty si debil, ja som to robila kvôli známkam a nie kvôli tomu, aby si žiarlil." "Ja neviem, čo si čakala, že budem robiť, ty si stále mala spoločnosť a ja som sa doma nudil. Tak ma napadlo, že zavolám von Tamaru a ona súhlasila." "A tak, aby si sa mi ty ozval, to ťa nenapadlo? Zavolať ma von?" "Napadlo, ale potom som si povedal načo? Veď ona nebude mať aj tak čas, a keď aj áno, bude s Lukášom. No a Tamara si našla pre mňa vždy čas, vypočula ma a veľmi dobre sa mi s ňou rozprávalo." "Ako môžeš toto tvrdiť? Ja, že som nemala čas? Ja, že som ťa nikdy nevypočula? Pokiaľ si dobre spomínam, ty si sa na mňa nahneval a ignoroval si ma, pretože ti Adam nadrístal jeho výmysly." "A vieš prečo som ťa ignoroval? Pretože už vtedy som chodieval von s Tamarou. Čakal som kedy si to konečne všimneš." "Dúfam, že aj teraz pôjdeš na koncoročný ples s ňou." "No áno, pôjdem, už som kúpil aj lístky." "Aha! A čo tvoje dievča?" "Ono si nájde niekoho, napríklad Lukáška, ktorý je tak dokonalý a všetko vie." "Takže teraz mi ako, čo chceš povedať?" "Bože Kaja, ty si to stále nepochopila? Si taká zaslepená, alebo sprostá? Otvor oči, je koniec!" Ako to Filip dopovedal, Kaji sa to v hlave neustále opakovalo. Ako stála a dívala sa do okna zrazu spadla na zem. V okamžiku k nej priskočil Filip. "Kaja, čo sa ti stalo? Preber sa prosím." Zbehol do kuchyne pre pohár vody, keď sa vrátil Kaja mala už otvorené oči, pravdepodobne odpadla. "Kaja cítiš sa dobre?" "Ako sa ma to môžeš spýtať? Práve si ma takýmto krutým spôsobom poslal do prdele, spravil si zo mňa hlupaňu pred celým mestom, keď si sa promenadoval s Tamarou a ty sa ma pýtaš, či sa cítim dobre? Si cynik. Vypadni! Zmizni! Už nikdy ťa nechcem vidieť." Filip bez slova odišiel. Vanesa po celu dobu hádky bola vo vani a všetko počula. Prišla ku Kaji do izby, aby ju utešila. V župane si sadla ku Kaji na zem. "Kaja neplač, prosím ťa. Nestojí ti za to, je to divný chalan. Najskôr dobre, že kvôli tebe nespácha samovraždu a teraz ťa takto podlo odkopne." "Vieš, čo ma Van najviac bolí?" "Čo moja?" Utierala Van slzy sestre. "Že zo mňa urobil pred všetkými totálnu kravu, a že som na to neprišla skôr." "Poď do kúpeľne, opláchneš si tvár vodou a trochu sa upravíš a pôjdeme do toho mesta dobre? Aspoň prídeš na iné myšlienky." "Van, ja to teraz nezvládnem, prepáč." "Sestrička, prosím ťa na kolenách, nemôžeš ma nechať v štichu. Ja si potrebujem tie šaty vybrať dnes, prosím. Kúpim ti všetko, čo budeš chcieť." "Van, ja už nie som malé dievčatko, aby si ma lákala na vetu: "kúpim ti všetko čo budeš chcieť." "Ja viem Kajka, ale fakt potrebujem tvoju pomoc pri výbere tých šiat." "No dobre Van, prekecala si ma a máš pravdu. Keby som ostala doma revala by som pre toho debila, ale on si to nezaslúži, aby som kvôli nemu vypustila čo i len jednú slzičku." "Presne tak, ja už som prichystaná, ty si už iba uprav trošku tvár a môžme ísť." Kaja sa upravila, prečesala si vlasy a urobila zo seba nádherné dievča, make upom zakryla smútok tváre, no v jej srdci prebiehal boj.
Pred domom čakal už taxík. "Kaja, prosím ťa ponáhľaj sa, pred domom stojí už taxík a netrpezlivo vytrubuje." "Minútku už sa iba obujem a utekám." Vonku prestalo pršať a spoza mrakov vykuklo slniečko. Vzduch sa rapídne oteplil. Dievčatá kráčali uličkami mesta a hľadali svadobný salón Ava. "Van, prečo práve svadobný salón Ava?" Vyzvedala Kaja. "Vieš ségra, ako si už povedala, že vyzerám ako dinosaurus, tak potrebujem šaty pre tehotné. No a najviac ich majú v tom salóne." Po polhodinovom chodení a hľadaní salónu ho konečne našli. "Dobrý deň, ako vám pomôžem?" "Dobrý deň, chcela by som si vybrať nejaké svadobné šaty, ktoré by čo najlepšie zakryli bruško." "Počkajte prosím, prinesiem vám katalóg, mám ho vzadu." Kaja a Van sa rozhliadali po obchode plnom svadobných šiat. "Nech sa páči, pozrite si katalóg a ak sa vám nejaké zapáčia, nájdem vám ich." "Ďakujem veľmi pekne." Milá slečna, ktorá pracovala v salóne podala Van katalóg a zaviedla ju do bočného salóniku, kde si mohla sadnúť a v klude nájsť vyhovujúce šaty. "Ty Kaja, čo povieš na tieto?" "Tak tie sú veľmi pekné", povedala Kaja s úsmevom, no vo vnútri stále plakala. "Prosím vás mohli by ste mi priniesť model Isabella305?" "Samozrejme, momentík." Po tom, čo ich slečna priniesla si ich Van vyskúšala. Sadli jej ako uliate, boli hladké a padavé. V oblasti dekoltu boli vyšívané malými kamienkami. "Čo povieš sestrička?" "Že vyzeráš ako dinosaurus v svadobných šatách", zasmiala sa Kaja. "Tak to ti teda ďakujem." "Ale nie Van, nehnevaj sa, veľmi ti pristanú a aj bruško celkom zakryjú, si nádherná." "Prosím vás slečna, tieto si chcem zapožičať na 16. júla." "Dobre, zapíšem si to a prinesiem vám ďalší katalóg na výber doplnkov, pre nevestu." "Kaja, čo myslíš, ako by som si mala učesať vlasy?" "Ja by som ti navrhovala vyzdvihnúť iba bočné vlasy uviazať do drdola a ostatné vlasy, nechať rozpustené a len ich jemne natočiť." "Celkom dobrý nápad, takže to budem potrebovať nejakú čelenku bielu." Slečna priniesla katalóg, z ktorého si Van následne vybrala čelenku, rukavičky, náušnice a ostatné šperky. "Ešte budete potrebovať topánky. Poprosím vás, poďte za mnou." Slečna zaviedla dievčatá do vedľajšej miestnosti plnej svadobných topánok. "Vzhľadom na to, že ste tehotná, by som vám odporúčala topánočky na nižšom opätku." Van si vyskúšala asi päť párov, kým našla tie vhodné, v ktorých sa cítila pohodlne. "Takže, ja už mám šaty aj doplnky vybraté, je rad na tebe Kaja. Poď tu hneď vedľa asi o tri butiky ďalej je obchodík s krásnymi spoločenskými šatami." "Van mne je úplne jedno, aké tie šaty budú. Aj tak ich budem mať iba na svadbe." "No to isto, a čo si chceš obliecť na koncoročný ples?" "Nič, ja tam nejdem." "Žiadne také, keď som ja chodila na tvoju školu, kto nebol na plese bol vyhlásený za lúzra a lúzerku." "Lenže to bolo pred x rokmi a teraz som tak či tak lúzerka aj bez toho. A nevieš s kým tam pôjdem? Ako si dnes mala možnosť počuť som bez chalana." "Vždy sa niekto nájde tak mi tu nesmúť a poď ideme ti vybrať šaty. Svadbu mám len raz za život a chcem, aby bolo všetko dokonalé aj moja sestra." Nakoniec Van presvedčila sestru a tá poslušne skúšala všetky šaty, ktoré jej nosila sestra. Napokon vybrali krásne dlhé fialové saténové šaty. Boli na ramienka a boli na nich vyšívané drobné fialové kamienky. "Už potrebuješ iba topánky a doplnky." Dievčatá pochodili ešte veľa obchodov a kúpili aj krásne topánky na opätku, v ktorých Kaja pôsobila ako vysoká mladá dáma. Doplnky spočívali vo fialovom náhrdelníku a dlhých náušniciach. Po únavných nákupoch sa rozhodli, že pôjdu na pizzu.
Najbližšie bola pizzeria, v ktorej pracoval Adam spolu s Lukášom. Dúfam, že tam nebude ten debil Adam, pomyslela si Kaja. Prišli do pizzerie a sadli si k oknu. Na voľné stoličky položili nákupné tašky. "Dobrý deň prajem, nech sa páči vaše jedálne lístky." "Akú si dáš Van?" "Ja neviem, asi 35. vyzerá celkom dobre." "Dobre, dajme si ju napoly." "No to isto, že nie. Kaja keď budeš tehotná ty jedz menšie dávky, ale ja som strašne hladná, ja chcem celú pizzu." "No dobre, tak aj ja si dám 35." "Vybrali ste si?" "Áno, poprosím dvakrát 35." "Dáte si niečo na pitie?" "Áno, poprosila by som vás jedenkrát minerálku jemne sýtenú a jedenkrát pomarančový džús."
Kým sa pripravovala pizza Vanesa sa ropzrávala s Kajou. "Počuj Kaja, chcela som sa ťa to spýtať už dávnejšie, ale nebol čas. Kto je ten Lukáš, čo ho spomínal Filip?" "Je to jeho spolužiak, ktorý ma doučuje matematiku. Veď dobre vieš, že mi nikdy nešla." "Máš ho rada?" "Mám, je to úžasný chalan. Má super povahu a je veľmi milý a láskavý a je veľmi spoľahlivý. Pomáha rodičom sa starať o jeho štvorročnú sestru." "No a je aj pekný?" V tom ako sa to spýtala Van priniesol čašník pizzu. Čašníkom nebol nikto iný ako spomínaný Lukáš. "Ahoj Kaja, som nečakal, že dnes budem mať česť obsluhovať teba." "Ahoj Lukáš, ďakujeme." "Ak si budete niečo želať, stačí zavolať. Prajem vám dobrú chuť." "Ďakujeme." Poďakovali sestry jednohlasne, na čom sa Lukáš zasmial. "Tak a teraz si mala možnosť vidieť Lukáša, utvor si sama mienku o tom, či je alebo nie je pekný. Podľa mňa je, má tie najkrajšie modré oči, aké som kedy videla." "Máš pravdu sestrička. Je to fakt kus pekného mladého chalana."
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
ameliepoulain
18. 6.júna 2011 18:53
16.júla sa vydáva moja sesternica
2
božee ja chcem pokračovanie a tak strašne ma mrzí to s tým Filipom tak strašne sa mi páčil
5
16. júla umriem Toto je neviem, nedokážem to už zaradiť do žiadneho žánru. Romantická dráma možno
Napíš svoj komentár