Stál by si za hriech 4

"Vstúpte", ozvalo sa po Kajinom klopaní na dvere riaditeľne. "Dobrý deň pán riaditeľ, tak som tu a počúvam o čom chcete so mnou hovoriť?" "Dobrý aj vám slečna Turská, posaďte sa prosím." Presne ako som si myslela, riaditeľ bude do mňa hústiť za moje neskoré príchody, ako keby som ja za to mohla. Kaja si vypočula hodinovú kázeň o tom, ako má chodiť do školy načas, a že ak sa nepolepší aj v svojej dochádzke, tak bude mať zhoršenú známku zo správania a do školy budú musieť prísť rodičia.

"Ahoj, no konečne, už som si myslel, že ťa tam zožral za živa." "Adam, ty čo tu prosím ťa robíš, ty si tu na mňa čakal?" "No vieš, áno čakal, bol som zvedavý ako si dopadla u riaditeľa." Kajina nálada sa rapídne zlepšila, usmievala sa a bola zhovorčivejšia ako doobeda. "Dobre Adam, ja už končím, tak sa maj!" Kaja zakývala a rýchlo bežala do šatne. Adam ju dobehol a hovorí: "Počkaj, myslel som, že by sme mohli po škole zájsť do parku pokecať trochu, aby sme sa spoznali." "Počkaj, akože spoznali, veď už vieš kto som. Som Karolína Turská, mám vedľa teba triedu a to stačí." "Neviem ako tebe, ale mne nie", povedal Adam sklesnutým hlasom." "Sorry Adam, ja mám hneď po škole výtvarku." "Tak tam pôjdem s tebou, dnes nejdem do pizzerky a doma by som sa aj tak nudil." Adam bol neústupčivý a za každú cenu chcel ísť s Kajou. Po dlhom naliehaní Kaja súhlasila. Nikdy nebola vytrvalá v hádkach, a tak radšej ustúpila ona.

"Ako dlho chodíš už do výtvarky?" "Fíha počkaj, musím si to spočítať na prstoch, pretože pre mňa sú počty a matika veľmi náročná činnosť. Hm..asi už osem rokov, prečo?" "Ja len tak, tiež som kedysi dávno pradávno chodil do výtvarky, ale nechal som to tak, po čase ma to prestalo baviť."

Keď prišli pred budovu, kde mávala Kaja hodiny výtvarnej Adam podišiel bližšie ku Karolíne a objal ju. Ona ostala stáť ako mramorová socha, nevedela čo povedať iba sa milo usmiala a utekala po schodoch, pretože už meškala. Veď napokon ako vždy.

Prišla zadýchaná až na štvrté poschodie a hovorí: "Dobrý deň pani Mollerová, prepáčte, že meškám, zdržala som sa v škole". Kaja zaliezla k svojmu stojanu so skicou a čakala akú tému im dnes pani Mollerová zadá. "Dnes je voľná téma, môžte nakresliť čo chcete, nechám to na vás a vašej fantázií." Kaja milovala hodiny, kedy mohla kresliť čo chcela. Pozrela sa von z okna a v hlave sa jej vyjavila spomienka na to, ako ju Adam objal. "Samozrejme už viem čo nakreslím." Hodina sa skončila a Kaja šla domov.

Vybehla po všetkých poschodiach, brala schody po dvoch, takže na najvyššom poschodí bola čo nevidieť a kvalitne zadýchaná. Pchala kľúče do zámky a zistila, že je odomknuté. Asi budú už naši doma pomyslela si.

Otvorila a zacítila nádhernú vôňu pečeného mäsa s bylinkami, ktoré zbožňovala. "Mami, kedy ste sa vrátili?" "Ahoj zlatko, dnes okolo tretej, ako si to tu zvládla a čo v škole ako?" "V pohode mami, všetko je také ako bolo, keď ste odchádzali."

Kaja zaliezla do izby pustila si hudbu hodila tašku do kúta. Zvalila sa na posteľ a začala sa smiať. Spomenula si na ranný zhon, zlú náladu, riaditeľňu, neodbytného Adama a výtvarku. "Dnešok nebol napokon taký zlý ako sa ráno zdal." Nemohla prestať myslieť na Adama, ani na učenie sa nemohla sústrediť. "Kašlem na to, veď zajtrajšok nie je taký náročný." Hodila si knihy a zošity na ďalší deň do tašky.

"Mami, idem von a nečakajte na mňa prídem trošku neskôr potrebujem byť sama a premýšľať." "Dobre zlatko, ale dávaj si pozor." "Jasné mami, veď nie som malá." Kaja mala svoje obľúbené miesto, kde mohla nerušene premýšľať o svojich problémoch a trápeniach, ktoré sužovali jej teenagerskú dušu. Prišla do opustenej záhrady k jej stromu. Vyliezla do domčeku, ktorý bol ukrytý v korune, sadla si dovnútra a zatvorila oči. Vnímala iba spev vtákov, ktoré sedeli na konároch stromu. Pokoj jej narušil pípajúci mobil, nová sms-ka, v ktorej bolo napísané: "Si mojou múzou." Číslo nepoznala, premýšľala od koho by tá sms mohla byť. "Čo ak je od Adama?" Kaja zliezla zo stromu a pobrala sa domov. Celú cestu jej vŕtalo v hlave od koho by tá sms mohla byť, veď už dlhšiu dobu nejavil žiaden chalan o ňu záujem.

Kaja prišla domov, navečerala sa, hodila si sprchu a šla spať. Túto noc spala pokojne a tvrdo. Ráno vstala načas, mala ružové líčka a bola prekvapená, pretože jej vrabčie hniezdo na hlave, s ktorým bojovala každé ráno sa dnes dalo upraviť veľmi rýchlo. Obliekla sa a utekala na zastávku.

Sedela v buse, dívala sa do okna a jej mobil opäť hlásil, že prišla nová sms správa. "Prečo sa dívaš do okna a nepozrieš sa na mňa?" To číslo, z ktorého bola správa odoslaná bolo identické s tým číslom zo včera. Kaja sa nenapadne poobzerala po autobuse, Adam v ňom nesedel, takže tie sms-ky jej neposielal on. V buse nebolo veľa ľudí len pár študentov z jej školy, pár seniorov a jeden veľmi divne vyzerajúci chalan. Mal dlhšie čierne vlasy, čierne džiny a šedú nie moc výraznú mikinu.

Utekala do školy, aby všetky novinky povedala svojej kamoške Lili. "Čau Lil, počuj neuveríš čo sa mi včera stalo. Adam, ten chalan, čo prišiel včera po mňa, keď ma volal riaditeľ ma odprevadil na výtvarku a objal ma." "To vážne?" Lil nemohla uveriť. "To nie je všetko, chodia mi sms-ky z neznámeho čísla." A Kaja podala mobil Lil, aby si ich mohla prečítať. "Ty, to je aké bombové, naša Kaja ma tajného ctiteľa." Dobre, že to Lil nevykričala do celého sveta. Bola nadšenejšia ako samotná Kaja. "Čo budeš robiť s tými správami? Čo ak ti nejaká ešte príde?" "Ja neviem, nejdem to riešiť. Príde, príde, nepríde, nepríde."

Skončila prvá hodina. Lil neustále kontrolovala Kajin mobil. "Lil, prestaň sa stále dívať na ten display, lebo sa mi z teba pokazí mobil, už mu je zle z tvojho ksichtu ako stále doňho čumíš." "Sorry Kaja, poďme sa prejsť do bufetu, čo ty na to? Keď som nervózna, čo teraz som, bývam hladná a všetku desiatu som už zjedla." Lil bola chudá ako špáradlo a to neustále do seba čosi pchala. Mala dobré gény a rýchly metabolizmus.

Kaja a Lili kráčali po chodbe, na konci ktorej bol bufet a zrazu jej pípal mobil. Lili dobre, že od šťastia nevyskočila. "Ukáž, ukáž, čo tam je napísané?" Domáhala sa mobilu Lívia. "Počkaj prečítam ti to nahlas." "Zatiaľ čo ja venujem tebe všetky pohľady, ty ani nevieš, že existujem." "To je psychopat, ako mu mám venovať pohľady, keď ani neviem kto je?" Vyskočila už naštvaná Kaja.

"Mňa tie schody raz zabijú, prečo nemôžeme mať triedu na prízemí?" Fňukala Lívia a pritom jedla kuraciu bagetu, ktorú si kúpila v bufete. Kaja sa netvárila trikrát nadšene, keď jej chodili anonymne smsky. "Ty Kaja, prečo mu neodpíšeš?" "No to už tak zabudni, ja si budem na nejakom psychopatovi míňať kredit". "Fajn, to bol iba môj chvíľkový nápad a poprosila by som ťa, keby si si svoju zlosť nevybíjala na mne." "Sorry Lil, ale je toho na mňa nejak moc. Najskôr ma chce Adam spoznať za každú cenu a potom tieto sms-ky, čo ak si robí zo mňa niekto srandu?"

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu