"Ahoj Kaja, ako sa máš?" "Jéj, čau Adam, ale no dobre." "Kaja neklam mi, vidím ti v očiach, že ťa niečo trápi." "Dobre, poviem ti o všetkom. Niekto, pravdepodobne nejaký chalan mi začal posielať sms-ky, v ktorých píše poetické bláboly a vyznáva mi tak jeho náklonnosť k mojej osobe. "Jáj, blbá situácia a ty ani fakt netušíš kto by to mohol byť?" "Veru, netuším, jedine, čo mám je len telefónne číslo, ktoré aj tak nepoznám, takže ako by som nemala nič." "Nadiktuj mi to telefónne číslo, skúsim naň zavolať." Adam vyťukal číslo a po zazvonení zložil, na displayi sa mu objavilo meno Filip. "No, čo poznáš to číslo?" Netrpezlivo sa vypytovala Kaja. "Poznám, viem, kto je tvoj tajný ctiteľ. Je to ten nový chalan v mojej triede, je tu asi mesiac, volá sa Filip Toman." "Ja žiadneho chalana menom Filip Toman nepoznám, a odkiaľ má vôbec na mňa číslo?"
Kaja viedla ešte dlhý rozhovor s Adamom a zistila, že ten chalan, čo sedel v autobuse je Filip. Áno, ten čiernovlasý, nevýrazná mikina, celkom divný vzhľad čudáka.
"Ahoj Lil, neuveríš, čo ti teraz poviem. Už viem, kto je ten chalan, čo ma bombardoval sms-kami. Volá sa Filip Toman a je z lll.G Adamov nový spolužiak." "Ako vyzerá, poznáme ho?" "Ja ti ho ukážem zajtra v buse, zatiaľ sa maj." Kaja zložila slúchadlo od telefónu a klesla do ratanového kresla, čo mali na terase.
Čo ten chalan môže odo mňa chcieť, veď ma ani nepozná, maximálne z videnia, páčim sa mu, alebo čo? Tak takéto myšlienky blúdili Kajinou mysľou. Zrazu vytiahla mobil a vyťukala sms-ku. "Už viem kto si, Filip." Po minúte prišla odozva na jej správu. "Prepáč, už ťa nikdy nebudem otravovať." Kaju to zaskočilo a bola z toho smutná, ani nevedela prečo, veď predsa nadávala, keď jej neustále pípal mobil.
Šla si ľahnúť skôr a nevedela sa dočkať rána, pretože bola zvedavá, či bude v autobuse aj Filip. Ráno vstala veľmi skoro, čo bolo dosť čudné jej mame. "Kaja, si v poriadku? Takto skoro si už dlho nevstala, čo máte azda nultú hodinu, alebo čo?" "Nie mami, len sa chcem upraviť, učesať, naraňajkovať sa a to všetko v kľude, bez akéhokoľvek ponáhľania." Mama nechápala správanie svojej pubertálnej dcéry. "Nechaj ju tak, aj ty v jej veku si menila nálady ako ponožky." Ubezpečoval ocko Kajinu mamu.
Kaja bežala na zastávku, nie preto, že by meškala, ale chcela tam byť čo najskôr. Prišla k zastávke, kde stálo veľa ľudí z jej školy, ale nikde nevidela Filipa. Možno som tu príliš skoro, pomyslela si Kaja. Prišiel autobus a všetci, čo tam stáli doň nastúpili, len Filip chýbal. Kaja si sadla ku oknu a smutne sa doň zahľadela.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár