Kaja prežila náročný týždeň a potrebuje si oddýchnuť od problémov, ktoré sa v poslednom čase na ňu valili z každej strany. "Uááá", zívla si, keď otvorila oči. Pozrela sa na hodinky a bolo pol ôsmej. Na to, že je víkend som si mohla aj dlhšie pospať, pomyslela si Kaja. Pomalým tempom sa vliekla do kúpelne. Umyla si zuby a tvár si opláchla studenou vodou. "No ja teda vyzerám, čelo mám posiate vyrážkami, mastné čierne póry na nose, mala by som si urobiť pleťovú masku."
"Mamíííííííí, niekto zvoní, choď prosím ťa otvoriť", kričala Kaja z kúpelne. "Dobré ráno, býva tu Karolína Turská?" V dverách stál policajt. "Dobré ráno aj vám, áno býva a smiem vedieť, čo sa stalo, prečo ju hľadate? Ja som jej mama, poďte ďalej." "Kaja obleč sa a príď do kuchyne", kričala hlasne mama.
Kým sa Kaja prezliekala, policajt všetko vysvetlil vystrašenej mame. "Kaja poznáš nejakého chalana menom Filip Toman?" "Áno, je to jeden chalan z nášho gymnázia, prečo, čo sa stalo?" "Viete slečna Turská, Filip mal autonehodu, pokúsil sa spáchať samovraždu a hodil sa pod auto, ktoré nešlo našťastie rýchlo, inak by bol na mieste mŕtvy." "Čože? Vy si azda robíte srandu? A kde je?" "Leží v nemocnici sv. Bartolomeja." "Stále však pán policajt nechápem, ako ste sa dozvedeli kde bývam, a že poznám Filipa?"
"Viete slečna, ten mladík mal v ruke vašu fotografiu a na druhej strane bolo napísané vaše telefónne číslo a adresa. Mysleli sme si, že ste jeho priateľka, a že by ste mali vedieť čo sa stalo."
Mama odprevadila policajta k dverám, zatiaľ čo Kaja šla do svojej izby. Zamkla dvere, pustila nahlas hudbu a začala plakať. "Prečo to urobil? Je to kvôli mne?" Kaju zožierali výčitky svedomia. Utrela si slzy zo skrine vytiahla čierne tričko, dala si čiernu sukňu, obula si tenisky a zobrala si mobil s peňaženkou. "Mami ja tu nemôžem takto nečinne sedieť, musím ísť za Filipom do nemocnice." "V pohode zlatko, choď. Nemám ťa tam zaviesť radšej autom?" "Nie mami, radšej pôjdem autobusom."
"Dobrý deň, prosím vás na ktorom poschodí, a v ktorej izbe leží Filip Toman?" Zisťovala Kaja na recepcií od recepčnej. "Tretie poschodie, izba číslo 520." "Ďakujem", utrúsila rýchlo Kaja a bežala k schodom, pretože výťah bol mimo prevádzky. Otvorila dvere na izbe a uvidela posteľ pri okne. Na posteli ležal Filip, vyzeral tak zraniteľne a utrápene. Kaji sa v tom momente spustili slzy z očí. "Ach, prečo si to urobil? Prečo si nevážiš život?" Kaja si sadla na kraj postele a opatrne sa dotkla Filipovej ruky. Mal zatvorené oči a dýchal veľmi pomaly. Kaja cítila, že ma zrýchlený tep, a že vníma, že niekto pri ňom je, pretože jej stisol ruku. Utrela si slzy a Filip pomaly otvoril oči.
"Som v nebi?" "To iste ty blázon, mohol si zomrieť, čo si to za človeka, keď takto hazarduješ so svojím životom?" Filipová tvár zosmutnela, čo si aj Kaja všimla. "Prepáč Filip, že som na teba tak vyskočila, ale vyľakal si ma. Prečo si to prosím ťa urobil? Aký si mal na to dôvod?" "Aký? Skutočne to chceš vedieť? Ty si tým dôvodom." "Ja? Veď som ti nič neurobila, iba som ti napísala, že viem kto si, to bolo všetko." "Keby si nechodila s Adamom nikdy to neurobím." "Čo?! Ja predsa s Adamom nechodím, sme iba kamaráti a už ani to asi nie, pretože sme sa pohádali. Prosím ťa kto ti povedal, že spolu chodíme?" "Adam", odvetil unavený Filip.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
greendgirl
17. 5.mája 2011 18:52
páči sa mi to tu sa ukázala pravá Adamova tvár a pritom on mi bol sympatickejší
6
presne aj ja mam rada zlych chalanvov uvitala by som keby sa tam objavil aj taky nielen same citlive duse...nie kazdemu sa to paci
Napíš svoj komentár