Dnes máme nedeľu 19. august, mierne sa to blíži už ku koncu prázdnin, ale to mne a môjmu wuemenu (Paťkovi) vôbec nevadí. Počasie bolo dnes nádherné, krásnych 32°C a možno aj viac.

Spolu s Paťkom sme si naplánovali malý výlet do Rajeckých Teplíc ku vode do parku, ale ako to býva u nás a hlavne u mňa zvykom, vždy na poslednú chvíľu zmením plány a to radikálne.

Po skvelom obede som zasadla za noťas a zapla facebook. Medzi rečou som spomenula, že sa minechce ísť do RT, či by sme nešli radšej niekam inam. Nenamietal proti môjmu rozhodnutiu, tak sme sa dohodli, že príde ku nám a ja ho počkám na zastávke a pôjdeme kam nás naše nožičky zavedú.

Medzitým ako Paťko cestoval z jeho ďalekého domova až do mojej rodnej dediny som si urobila kávu. Na kredenci som zbadala hrozno a vtedy mi moja žiarovčička nad hlavou zablikala asi nejako takto BLIK! blik! a dostala som nápad: UROBÍME SI PIKNIK! Áno, bola som nadšená z tej myšlienky. Zbalila som hrozno do dózy, dva špízy do obedára, ešte rožky, kavenky, do termosky som urobila TANG (nemohla som nájsť žiadnu fľašu) nachystala som servítky, umelú vidličku a dve čajové sviečky. Napchala som to do ruksaka, zmestil sa tam aj vankúš a celtu (vojenskú plachtu, na ktorú sme si mali sadnúť) som zobrala pod pazuchu.

Čakala som na zastávke a potom ako prišiel autobus, sme sa vybrali na túru do kopcov našich polí. Chvíľu sme šli po asfaltke a potom po vysokej tráve, v ktorej boli dve koľaje od pneumatík nejakého auta. Šli sme stále rovno až sme prišli k sadu, bol síce krásny, ale bol ohradený elektrickým drôtom a pásli sa v ňom kravy. Múúúúúúúú. Najlepšie bolo to, že cesta sa tam končila. Tak sme sa otočili, že idem naspäť, zase po tej hnusnej tráve, kde boli samé suché bodliaky, ktoré som mala mimochodom všade na teniskách.

V miestach, kde sa dalo lepšie zísť na pole sme zišli z cesty. Obzrela som sa okolo seba a hľadala som tieň. Konečne som ho zbadala, tak sme sa rezkým krokom vybrali k najbližšiemu stromu.

Vystrela som celtu na zem a konečne sme si sadli. Z ruksaka som začala vybaľovať postupne, čo som doň natrepala. Paťko ani netušil, že ho čaká piknik. Pekne som naservírovala špízy a vybrala som všetko, čo moja skromná pikniková výbava ponúkala. Potom, čo sme všetko zjedli, sme si ľahli a vychutnávali si krásne počasie, čerstvý vzduch a vôňu okolia. Sem tam sme počuli zabučať kravu. Múúúúú!...



....niet nad chvíle strávené s osobou, ktorá vám je veľmi blízka. Už dlho mi nebolo tak dobre, ako dnes. Ďalší z mojich prázdninových dní, ktoré stáli za to!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár