V aute som mala zapnuté rádio, tak mi čakanie na križovatke na červenej spríjemňovala hudba. Konečne naskočila zelená a ja som sa chcela pohnúť, ale auto len poskočilo, motor sa zastavil a odmietal naštartovať. Zúfalo a nervózne som sa snažila naštartovať, okrem toho ma zožierali pocity hnevu a zahanbenia, pretože som za sebou zdržiavala celú kolónu áut.
Za mnou zostal stáť vodič, ktorý ma mohol síce obísť, no ten sa radšej rozhodol, že ma bude dráždiť trúbením.
Vystúpila som z auta, myslela som si, že mu vyškrabem oči, no zachovala s pokojom som prišla k jeho autu. Pomaličky stiahol okienko. "Niečo vám poviem", povedala som dosť pokojne a diplomaticky. "Vystúpte, prosím vás a choďte naštartovať moje auto. Ja si zatiaľ sadnem sem do vášho a budem na vás trúbiť!"
Ten rodený anglický gentleman sa zachoval presne tak, ako som očakávala. Vytiahol okienko, naštartoval a obišiel ma. Celá mokrá a zahanbená som si šla sadnúť naspäť do svojho auta. Ešte raz s maličkou nádejou som potočila kľúčom a moje auto sa pohlo...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár