Vôbec si neuvedomuje ako to trápi mňa a oca, ktorý mi každý deň píše na nete a pýta sa ako je mame, ako sa cíti. Idem zošalieť, keď mi rozpráva, že má len 20€ v peňaženke, a že to jej musí vystačiť na týždeň. Príde mi to také, ako keby som ja za to mohla, že ju vyhodili, alebo, že mi vyčíta to, že musí platiť účty a kupovať potraviny, aby sme z niečoho žili.
Sakra už od začiatku júna do teraz a to je august nič iné neriešime. Stále len počúvam, keby sme to auto nesplácali, a ešte teraz tá vaša taliančina a nevedno, či budeme musieť zaplatiť za ten vrtulník, čo brata previezol do nemocnice.
Ja už neviem, či ju mám tíšiť a ľutovať v náručí, alebo jej vykričať do očí všetko čo cítim. Pre Boha, však máme strechu nad hlavou, máme kde bývať, máme auto, sme zdraví, no ju trápi len ona sama a teraz aj brat.
Som zvedavá, či by sa mne venovala taká pozornosť, keby sa mi niečo stalo. Ale ja viem, vždy bol on prvorodený a ja len tá druhá. On ten problémový, ja tá samostatná, vždy všetko zvládnuteľná dcéra. Keby si aspoň tú maminu starostlivosť vážil, ale kdeže...toho teraz zaujíma len jeho nová holka. Nemám proti nej nič, ale už teraz ju ľutujem, pretože môj brat je človek 10tich tvári, ktorý hrá na každého svoju hru.
Mňa sa nikto nespýta ako sa cítim, či sa trápim alebo nie. Hľadia si len do svojho taniera, zatiaľ čo ja nazerám aj do ich. Nejdem z nich robiť egoistov a naopak zo seba najlepšiu dcéru a sestru, ale ja sa o nich zaujímam. Keď je treba bratovi pomáham so všetkým, obskakujem ho, plním mu každý z jeho rozmarov. Aj pre mamu tu vždy som, vždy som ju vypočula, ja som musela počúvať jej nariekanie, nadávanie na predošlú robotu a počúvala som, pretože som chcela, aby sa mame uľavilo.
Ešte, že mám oca, ktorý sa občas zastaví u mňa v izbe a ľahne si mi do postele a spýta sa: "tak čo máš nové Bajka, ako sa máš?"
On na mne vidí, keď som smutná, on akoby to cítil, že niečo nie je v poriadku.
Ďakujem Bohu, že som mohla chodiť s ním tie dva týždne na taliančinu, pretože to bolo také niečo naše spoločné, čo nás spájalo.
...nech je moja rodina aká je, ľúbim ich nadovšetko
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ponnie
10. 8.augusta 2012 13:46
poznám to... teda s tým rozdielom, že je to fňukanie nie nad tým, že ju vyhodili z práce, ale že sa bojí, že ju vyhodia (čo je ešte nezmyselnejšie...) a nevie z čoho budú platiť pôžičku atď atď, stále to isté dookola :/ ako ja chápem, že sú to problémy, ale v živote sú predsa i dôležitejšie veci ako peniaze...
2
však to som mame snažila vysvetliť, už som jej raz vykričala, že máme kde bývať, strechu nad hlavou, že, sme zdraví...a potom mal brat nehodu, myslím si, že to bolo možno riadené zhora, že sa to malo stať, aby sa uvedomil on a aby si aj mama uvedomila, že nie všetko šťastie stojí na peniazoch..
3
hej no, ale ono si uvedom, ze rodicovsky svet nie je prechadzka ruzovou zahradou. Niektori su vacsi optimisti, niektori vacsi pesimisti a tvoja mama je clovek, co sa viac trapi. Neviem ako si na tom ty s penaznym prinosom do domacnosti, ale ono nezamestnany rodic nie je na tom vzdy dobre starat sa o dve deti, ktorym prave tie peniaze daju nieco do ust a postaraju sa o ne. Chapem samozrejme aj teba a dalo by sa to zvladnut aj inak z jej strany, ale musis byt trpezlivejsia, bude aj lepsie
4
Boh nás skúša dennodene, je na nás ako túto tŕnistu cestu dokážeme prejsť....
skús sa s matkou večer porozprávať o všetkom, poplačte si spolu a nakoniec sa spolu pomodlite a poroste Boha aby sa zmiloval nad vaším osudom a prijal váše vrúcne prosby do svojho srdca....
modlidba má veľkú moc a sila dvoch prosiacich duši dokáže zázraky...
filip
skús sa s matkou večer porozprávať o všetkom, poplačte si spolu a nakoniec sa spolu pomodlite a poroste Boha aby sa zmiloval nad vaším osudom a prijal váše vrúcne prosby do svojho srdca....
modlidba má veľkú moc a sila dvoch prosiacich duši dokáže zázraky...
filip
Napíš svoj komentár