Chcela som ho objať, nikdy nepustiť, navždy milovať. No aj tak som mu zašepkala, že sa k nemu nevrátim. Chcela som ho pobozkať, neustále provokovať, občas uhryznúť. No aj tak som ostala len pri letmom bozku na líce.
V noci som bola v bielom. V sne. Snívalo sa mi o svadbe s ním, s mojim Vĺčkom, ktorý mi ublížil. Ráno som si spomenula na náš sľub. Ako sme sa dohodli, že sa nikdy nevezmeme, ale na Silvestra si oblečiem svadobné šaty a budeme oslavovať. Pretože som nechcela prísť o ten deň, kedy by som bola najkrajšia. A najšťastnejšia.
Bolo to v krčme, na Zelenej ulici v centre mesta a keď sme vyšli, začalo snežiť. Svietila len pouličná lampa, sneh bol vidieť len v jej sýtožltom svetle a cítiť na jazyku. Vtedy bolo moje čajíkové obdobie. Usmievam sa nad touto spomienkou tak isto, ako sa mi hrnú slzy do očí.
Taktiež som si spomenula na naše noci, kedy sme spolu bývali triezvi, kedy sme sa milovali stonásobne vzrušenejšie, pretože sme boli cez víkend poškriepení. Tak sme sa o seba báli. A tak sme sa aj milovali. Pozerali sme vtedy nejaké filmy. Posledný sme nedopozerali. Sprvu mi prechádzal iba bruškami prstov po malom kúsku nahého tela na boku, pretože som k nemu bola otočené chrbtom. Žiadne veľké objatia. Iba nepriame vymieňanie vzduchu. Musíte poznať, keď sa vo vás niečo zlomí a vy nedokážete len tak nečinne ležať. Dospeli sme k tomu, že sme kvázi dospelí.
A potom prišli časy, kedy som robila samé zlé veci. Potom sme sa rozišli. Potom sme sa o štvrť roka zase stretli. A ja som neodolala. Chcela som ho opäť zviesť. Pomilovať. A cítiť sa pri tom rovnako dobre, ako kedysi. A teraz si uvedomujem, prečo.
V čase, keď sme spolu chodili, dokázali sme spolu spávať aj triezvi. Cez leto sme to nedokázali. Mali sme v sebe priveľa THC alebo alkoholu. A práve preto to bolo presne tak isto krásne ako vtedy, keď sme sa ľúbili.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár