Od začiatku, od nášho prvého stretnutia som na nej videla niečo zvláštne, divné, niečo, čo som veľmi chcela odhaliť a stať sa jej kamarátkou.
Spoznala som ju, dokonca si dovolím tvrdiť, že ju poznám lepšie ako ktokoľvek iný. To isté by mohla povedať aj ona o mne s menším rozdielom. Pretože ona má zo mňa prečítané oveľa viac ako ja.
Keď som raz bola na jednej hodine etickej výchovy, učiteľka položila otázku. Čo by sme si priali najviac na svete, keby sme mali dve, či tri priania. A pamätám si, že jedno z mojích prianí bolo, mať najlepšiu kamarátku. Pretože som nikdy takú nemala. A tiež si pamätám, ako sa mi decká vysmiali. Potom, neskôr, som tú najlepšiu kamarátku ozaj dostala. Nemyslím si, že naše kamarátstvo, nech je akýmkoľvek faktorom či dôvodom roztrhnuté, niekedy prestane byť tým pravým a jedinečným priateľstvom, akým sa predurčilo byť.
Nikdy neviem presne povedať, čo mi to priateľstvo dalo. Prečo mám to dievča tak strašne rada a prečo som si ju vybrala za človeka, ktorý ovplyvnil môj život, moje myslenie a konanie.
Bola vždy najlepšia, vždy lepšia než ja. Zakaždým, keď mala príležitosť, tak ma strápnila. Vždy mala navrch a celý vesmír sa sústreďoval okolo nej. A vždy mi to dávala jasne pocítiť. Prečo potom ona? Nebyť toho, nikdy by som sa nesnažila byť lepšia. Nikdy by som nemala ten cieľ: vyhrať nad ňou. Nie tak nepriateľsky a nepríjemne jej dokázať, že som konečne lepšia. Konečne jej povedať, že som rovnocenná a ukázať koľko som toho pre ňu spravila a čo všetko pre mňa znamená ona. Pamätám si na časy, kedy sme viedli siahodlhé debaty o vážnych témach. Mysleli sme si, aké sme vyspelé, pretože vedieme také debaty. Ako mi vždy ukázala správny smer a keď som ešte ani po tom nevedela, ako ďalej, tak ma sotila do tých náležitých dvier. Ako mi nadávala a ako ma nečakane chválila. A presne to je to hodnotné, čo zmenilo moje myslenie a konanie.
Je to človek, ktorý mi je neskutočne blízky, o ktorom keď takto rozmýšľam, tak sa mi hrnú slzy do očí. Ona bola práve tá, ktorá mi dala pocítiť, aké je úžasné mať priateľa, ktorý nie je dokonalý a nespráva sa k vám vždy tak, ako by ste očakávali. Je tu vždy, keď nezvládam. Keď prídem a rozplačem sa jej na pleci alebo keď sa usmievam a ona aj tak vie, že to robím len pre to, aby som ju nezranila, čím ju vlastne raním ešte viac.
Sú obdobia, kedy sa nevieme ani pozdraviť. A sú obdobia, v ktorých neviem byť bez seba. Presne tak, ako to má byť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Asi pred týždňom po prečítaní tvojich statusov, som napísala správu na 2 a pol A4, ktorá ešte stále nebola dokončená... Chcela som ju poslať obom tvojim rodičom a myslím, že ak to bude takto pokračovať, aj im ju pošlem, nech už to pre teba bude znamenať čokoľvek... Ale nespomínam to teraz pre to, aby som sa vyhrážala, len ti chcem z tej správy istú časť skopírovať:
„V mojich očiach to bolo najlepšie dievča, aké som kedy poznala. Myslím, že ste ju vychovali dobre. Bola milá, láskavá, slušná. Mala aj talent. Často sa cítila zle, pretože mala pocit, že ja mám väčší. Dnes však musím povedať, že jej v kreslení, či písaní, nesiaham ani po päty, pretože ja som si svoj talent nevážila a nerozvíjala ho, no Terka kreslila a písala v každej voľnej chvíli. Tvrdo si vydrela, že je taká dobrá a stúpla tým aj v mojich očiach. No najviac som ju vždy obdivovala za to, ako sa stará o svoje sestry, ako doma pomáha. Nikdy som toho nerobila toľko ako ona a nedokázala som si to ani predstaviť. Keď som sa porovnala s inými dievčatami v triede, bola som skvelá dcéra, no keď som sa porovnala s ňou, nebola som skvelá a možno ani dcéra nie. Len nejaké nevďačné decko, čo si neváži, čo má.“
Stále ťa obdivujem, Terka. Dnes ma však aj pohľad na teba bolí. Strašne ťa chcem skritizovať za to, ako sa správaš, čím riešiš svoje problémy, ale... nemôžem. Sama si uvedomujem, že na to nemám nijaké právo a myslím, že som ťa kritizovala už dosť, čo aj tak k ničomu neviedlo...
Ja už len verím... Verím v Miaku, s ktorou som sa vodila za ruku a objímala ju, s ktorou som sa smiala, a ktorú som síce zo začiatku brala len ako prívesok, no časom sa z nej stal niekto, bez koho by som si nevedela tých pár rokov predstaviť. Verím v LadyT, ktorá na sebe vždy pracovala a neostala stáť na jednom mieste... Ani teraz neostaneš. Znova sa začneš snažiť, naberieš sebavedomie a budeš si vážiť samu seba, pretože to je to, čo ťa najviac ťahá k zemi... A dovtedy si ťa budem vážiť aspoň ja. Si skvelý človek a veľa pre mňa znamenáš. Prestaň sa ešte viac zakopávať do zeme, radšej od rána do večera plač, ako buď ľahostajná...
Ľúbim ťa, Terka. (hug)