Práve v ten podvečer som sedela na balkóne takmer nahá. A sama. Pila som víno zo zelenej skenenej fľaše a fajčila. Pred pár minútami som si natočila tučné bongo, ktoré ma chvíľu škriabalo v hrdle, no zapila som ho vínom. Nemala som u seba chlapa, chlapca, ktorého som ľúbila. Pre ktorého som sa vyzliekala, pre ktorého som milovala vôňu trávy. Strhol zo mňa tričko a nohavice, zvliekol nohavičky, vytrhol mi srdce, pošliapal dušu a odišiel.
V izbe som mala večnú tmu, ktorú vyrušilo iba šťuknutie zapalovačom a oranžové koliesko horiacej cigarety. Bolo mi clivo. V ten večer som plakala. Líca som mala mokré od sĺz. Bola som oblečená v spodnej blielizni a starej rozopnutej košeli na gombíky. Triasla som sa od zimy. Bola smutná jeseň, žiadne babie leto. Vrany krákorili nad elektrickým vedením, lístie sa mi usádzalo vo vlasoch. Bola som duše zbavená.
Chlapec sedel vo svojej izbe. Stôl mal otočený smerom k oknu a z okna videl na balkón oproti. Hlavu mal položenú na rukách a tie opreté v lakťoch o stôl. Skúmavo pozoroval dievča sediace na balkóne s nohami hompalajúcimi vo vzduchu. Červenkasté vlasy, ktoré sa v pokročilej noci naozaj nedali rozoznať, chlapec jednoducho vedel, že také sú, jej viali cez prsia. Fascinoval ho sivý dym, ktorý sa vznášal okolo nej ako krídla či hriechožiara. Bol mladý, sympatický, múdry. Bol plný pochopenia, nemal voči dievčaťu predsudky. Zamiloval sa doňho, chcel ho. Bolo opité, zdrogované, skazené. No napriek tomu bolo nežné, jemné a ženské. Bolo citlivé a zasnívané. Priťahovalo ho jej vyžarovanie zla v tom ženskom a pre neho neškodnom zmysle.
Zažal svetlo pri stole, pretože sa zotmelo do atramentovej noci. Rozmýšľal, či ho vidí.
Zaborila som hlavu do dlaní. Hlasno som vzlykala. Mala som pocit, že to musím zo seba nejako dostať. Nechať to zo seba vystriekať. Všetku tú špinu. Zlobu, hnev, smútok, nespravodlivosť, sklamanie, opovrhnutie. Všetko nech to ide na chvíľu preč, aj keď viem, že sa toho nezbavím navždy. Ostatní, cudzí ma nemali radi. Prišla som im príliš lascívna, príliš pokazená. Nepochopili ma.
Vytiahla som nohy k sebe. Plakala som ako malé dievča, kričala od bolesti do chladného ticha, takého neosobného, chcela som si vyškriabať dušu z hrude. Ťažila ma.
Zdvihla som hlavu k nebu, zadívala som sa na mesiac, ktorý slabo svetil v indigovej noci a chcela som uletieť za ním. Mala som pocit, že je to jediný zdroj svetla na svete. No vtom sa rozsvietilo okno oproti. V tú chvíľu sa mi zdalo, že je to znamenie. Isto! Pozrela som do okna a uvidela v ňom mladého chlapca, možno o rok- dva mladšieho odomňa. Uprene sa na mňa pozeral. Ostala som v šoku. Myslela som si, že som neviditeľná, že ma nikto nikdy nevidí. No tento chlapec sa na mňa skúmavo pozeral, akoby som bola pokusná sivá myška, na ktorej pozoruje pokus.
Chlapec si všimol, že sa naňho zadívalo. Dievča prestalo plakať. Ostalo zaskočené, ruky si však rýchlo obkrútilo okolo seba, pretože sa triaslo od zimy. Chlapec zložil ruky zo stola, zdvihol hlavu a zbystril pozornosť. Listovo zelené oči otvoril dokorán, dýchanie sa mu zrýchlilo, krv sa mu nalievala do líc. Dievča sa tackavo postavilo. Chlapec sa chystal otvoriť okno, už držal kľučku...
Brnela mi hlava. Cítila som, ako sa mi mozog oddelil od zvyšku hlavy a tela. Bola som neskutočne zmätená, nevedela som, čo to má znamenať. Zbadala som, ako chlapec vstal a chce otvoriť okno. No v tej chvíli som vedela, že musím ísť. Musím ísť za ním, povedať mu, ospravedlniť sa. Vytriezveť.
Zdvihla som nohu, prehodila ju cez zábradlie. Potom aj druhú. Stála som na pochybnom mäkkom plechu. Usmiala som sa, vedela som, že to bude už len dobre. Točila sa mi hlava, ruky a nohy sa mi triasli. Rozplakala som sa a slzy mi tiekli po úsmeve. Privrela som oči. Padala som.
..., keď zrazu stála pred zábradlím na parapete. Chlapca premkol strach. Chcel otvorit okno, kričať. Chcel ísť za ňou. Nestihol. Dievča spadlo.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
@Mat úš
Ďakujem! Som dojatá ako herečka z lacného amerického klišé na odovzdávaní Oscarov! (Cítim sa však viac ako umelkyňa!)
Ďakujem! Som dojatá ako herečka z lacného amerického klišé na odovzdávaní Oscarov! (Cítim sa však viac ako umelkyňa!)
Napíš svoj komentár
Terus toto je najkrajsi kusok aky som od teba cital