Prekladám nohu cez nohu a tvárim sa ako bohyňa. A ty mi to zobeš z ruky. V rozsiahlom tichu noci, vzduch voní po živici.

Stojíme uprostred izby bez nábytku. Z domu sa sťahujem, to preto. Padne na zem sveter. Padne na zem aj tielko. Aj nohavice. A všetko s takou ľahkosťou, akoby sme to spolu robili odjakživa. Akoby nám od nepamäti vyskakovali zimomriavky po tele pri pohľade na našu prostú nahotu.

Celkom obyčajne ťa pobozkám. A ty mi to ešte obyčajnejšie vrátiš. Vracať si bozky, čo sme v škôlke?! Rozhnevá ma to a lačne sa ti vrhnem okolo krku. Nohu oprem o nohu, dych sa zmieša z dychom. Vibruje mi pokožka, nežne mi po nej prechádzaš prstami, akoby som bola hudobným nástrojom a ty hudobníkom, umelcom, čo vyčaruje zázračnú symfóniu vzdychov, výdychov a rozkoše.

Ústa máš plné vlasov a chĺkov. Celý akt je neskutočné človečí. Cítim ľudské pachy, pot, vlasy, cítiš materinskú vôňu mojej pokožky. Rátaš korienky mojich vlasov, póry kože, riasy. Miešajú sa nám šťavy. Riadime sa pudom. Jednoducho: chceme.

Okná sú otvorené dokorán, dnu prúdi čerstvý a studený vzduch ihličnanov. Celá izba cítiť po škorici a varenom víne. Vôňa sa lepí na naše potom zvlhčené telá.. Vsiaka do otvorov, cítim chuť vína na tvojom jazyku.

Spadneš na zem a ťaháš ma za sebou. Padnem na teba, telo na telo. Obtrie sa lono o lono, hruď o hruď. Zaiskrí sa, zhasne svetlo z ulice. Sfúknem ťa do ešte väčšej tmy, skryjem ťa pod paplón. Zmagnetizované pery sa ťahajú k sebe, ruky krúžia ako strelka, ktorá hľadá sever. Ruky nehľadajú nič, nič nesledujú. Len hladia. Mačkajú. Štípu. Šteklia.

Pomalé tempo strieda rýchlosť Niny, Pinty a Santa Marie, ktoré objavovali Ameriku v chladných vodách Atlantiku. Skrehnuté prsty od živicového chladu noci sa striedali s rozhorúčenými priehlbinami ukrytými pod telami a prikrývkou.

Po splynutí sme prestali vnímať priestor, steny zmizli, podlaha sa rozplynula, strop sa zdvihol do výšin. Vyvrcholenie bolo predvídavé. Erotické, a predsa nie.

Potom si len ostal oddychovať, hruď sa ti vysoko nadvihla, potom znova klesla. Nebolo na tebe nič príťažlivé. Bolo to len jednoduché a úprimné vzplanutie ľudskej potreby. Mať pocit blízkosti.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár