Vždy mám ten pocit, akoby sa mi duša oddelila od tela. Akoby stála nado mnou a strážila moje telo. A rozum, ktorý v ňom ostal. Zahalený do sivého dymu. Nikotínu. Aj. Niekedy sa mi zdá, že sedí vedľa mňa. Je to taký rozpačitý pocit. Chcem ju osloviť, ale nepamätám si, či sme si potykali. A tak to nechám plávať. Do ríše ranného sexu s osobou, ktorá ma nemiluje a vo mne sa ozývajú pocity z minulosti. Možno nie som dosť opatrná. Možno sa treba nejako obrniť proti takýmto stavom. Zamknúť sa.
Vraj nemám filozofovať. A hlavne nie teraz. Zahriakol ma. On ma zahriakol, vraj nemám filozofovať. Ešte teraz tomu neverím. Smutno som sa naňho pozrela. A on sa usmial. A teraz sa ešte aj smeje? Nejako si verí, chlapec. Čo si o sebe myslí, do šľaka?!
Natiahnem radšej hraciu skrinku spievajúcu padmaskovnyje viečerá a položím ju vedľa sviečky. Modlím sa, aby sa nezdvihol vietor, neprevrátil sviečku (alebo hraciu skrinku) a nevzbĺkli mi spomienky. Vlasy mi povievajú v rytme melódie. Pesnička spomaľuje, až nakoniec nepočujem nič. A tak si začnem spievať. Rada si spievam.
Pritisknem sa k nemu a rozmýšľam, či ešte stále stojím za dve fľaše vína. Nezvýšila sa moja hodnota náhodou? Alebo klesla? Nebodaj?! Zdvihnem hlavu, že sa ho to opýtam. No v tej chvíli cítim niečie ruky na prsiach. Teda nie niečie, jeho. Cítim jeho teplý dych na mojom studenom krku. Predsa len, stále prší. A fúka. Mám sto chutí pokresliť ho farbičkami. Nakresliť mu na brucho rybičku. Na krk chvost. Na nos bodku. A na vnútornú stranu stehien by som vyhláskovala: CHCEM ŤA.
A potom sa len chytáme za ruky. Tak, ako keď sa úpenlivo modlíte a voláte o pomoc. A rozpráva. Minútu. Dve. Hodinu. Tri. Pobozkáme sa. Zaspíme. Ale predtým mám silné nutkanie povedať mu, že ho milujem. Aj keď to nemyslím vážne. Radšej si užijem vyššie uvedený skvelý ranný sex. Na to sa potrebujem vyspať. Dobrú noc.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
phantasia
25. 7.júla 2010 01:00
keď píšeš, pôsobíš staro. asi je to kompliment, nie som si istá.
2
Terka, nemám rada väčšinu tvojich básní, úprimne, tiež mi to pripadá ako nezmyselné žvásty, aj keď viem, že to tak nie je... Len je ťažké ich pochopiť narozdiel od takýchto textov. Toto je skvelé, skutočne. Viem si to dokonale predstaviť a porozumieť ti... A je mi to ľúto aj za teba... Snáď ťa už stretne aj nejaké to šťastie... (hug)
Napíš svoj komentár