Hneď a teraz! (Dievča a spomienka)

Práve v tom čase, keď začalo všetko nadobúdať sýtejšie farby a môj mozog do najväčších podrobností rozpitvával krásy lepšieho života a myšlienku, že vlastne to vôbec nie je také zlé, veď cítiť sa ako stará hipisáčka je vynikajúce, zazvonil mi telefón. Ozvalo sa príjemné reagge a ja som nemotorne stlačila zelené tlačítko, ktoré vlastne na tých nových mobiloch už vôbec nie je zelené. (Ale zelenú mám aj tak najradšej.)

Primitívne som hmkla do telefónu na znak toho, že som ešte stále toľko pri vedomí, aby som dokázala počúvať a, síce spomalene, ale stále reagovať v rámci možností. Trápilo ma, či to nebude niekto, komu by vadil môj príjemný hlas podfarbený makakom. Zisťujem, že je to on, a on by ma práve teraz veľmi chcel, pretože jeho hlas má rovnaký podtón ako ten môj.

Áno, aj ja ťa strašne chcem, kričím v duši. No v skutočnosti to zložím. A v realite mi vlastne telefón vôbec nezvonil. Lásku nezbalamutíš. Nezmanipuluješ. Zastáva si to svoje zvláštne miesto Švajčiarska. Najlepšie je, že ak v tebe ostala, spomienky si veľmi živo vybavíš. Dotyky, bozky, pohľady, vybavíš si myšlienku, na ktorú si myslel v tom danom okamihu, vybavia sa ti všetky steblá trávy, ktorých si sa dotkol. Všetky vône. Slabučký poryv vetra. Silné pálenie zimy na palcoch. Prudko vzrušené pohyby v posteli. Brr, strasie ťa od vzrušenia. Jednoducho.

Prejdeš si po perách, pretože to chceš znova zažiť. Je ti všetko jedno, chceš ho či ju teraz, hneď a presne v tej istej polohe, ako naposledy. Sediac mu na kolenách, pod vplyvom omamnej látky, preciťujúc všetko stonásobne. Vtedy je sex najlepší. Viem to a chcem to. Hneď a teraz.

Neviem, prečo ho stále tak chcem. Neviem, prečo sa mu neustále pozerám do duše. A neviem, prečo vlastne nedokážem odolať a spievam si dookola tie isté spomienky v hlave. BUM.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu