v ktorej sa všetko stravuje
plameňmi roztúženia. Nikto
z nás nevie, čo robí ten druhý,
ale zovretie povoľuje a ty sa potom
dotkneš môjho tela.
Dovolím ti pokračovať
v tom, na čo nikdy v živote nezabudneš.
Je ti úplne jedno, že na celé roky
ti zostane len jedna farba.
Z tvojho dychu vyráža síra,
čoraz hlbšie sa prepadáš
do zamotanej siete.
...len som potrebovala jeseň zmotať do klbka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár