„Musíme o-o-odí-dísť,“ začala koktať, pretože vzlyky prešli do náruživého plaču. Slzy jej tiekli po lícach, gúľali sa po rozžialených cestičkách, milión sekúnd staré. Strapatá hlava jej padla do rozochvených dlaní. Vety mi nedávali súvis, ďalej slovami utekala pred strachom.
Preľakol som sa. Jej krehké telo sa otriasalo plačom. Bol som bezradný. Zúfalstvo, ktoré mi prenikalo zo srdca vzruchami do celého tela, ma pálilo, šklbalo mnou. Nezmohol som sa na nič iné: prudko som ju chytil celú do náručia, vtisol celú tvár na krk, z celej sily som nasával vôňu jej vlasov, pokožky, blúzky, hlavu mi zamotala feromónmi. Pramienky kučier ma šteklili vo vlasoch. Musel som ju nejako upokojiť!
„Ach, drahá, odídeme,“ šeptal som jej do ucha.
Okamžite uverila môjmu sľubu a stisla ma vrelou silou rozhorúčeným telom.
Opäť sa mi rozvzlykala do košele, ale teraz som pomedzi stonmi začul črep smiechu. Pozrela na mňa opuchnutými zelenými očami. Boli plné vďaky, pokory, zadosťučinenia a mocnej, oddanej, spaľujúcej lásky. V niektorých okamihoch, hlavne keď sa vaša duša zmieta v nekonečne dlho trvajúcej nirváne, je ťažké udržať slzy na kraji. Cítim vlhké viečka a riasy. Žmurknem, pred ňou si nemôžem dovoliť lož. Slza stečie k vyschnutým perám.
Vidím, ako sa jej tvár pomaly približuje. Obtrie sa mi nosom o pery. Prebehla mnou vlna drobných ihličiek. Tmavé chĺpky na rukách sa vztýčili pod toľkým napätím. Pobozká ma.
POBOZKÁ MA.
Šuchne najprv étericky zubami, obkrúži pery, prebehne jazykom. Cítim, ako sa jej zdvihli kútiky. Na líci sa jej isto objavili dve mäkké jamôčky.
Sedeli sme vo vlaku. Hlavu mala sklonenú na mojom ramene a rukou mi v polospánku žmolila konce prstov. Vlasy jej zvädnuto padali pozdĺž tváre. Bola bledá ako snehulienka.
Zhlboka som si vzdychol. Za oknami utekala roztečená realita. V ušiach dunel hukot vlaku. Unavene som zložil hlavu do jej vlasov a privrel som viečka. Prvýkrát, odkedy za mnou dobehla na dne zúfalstva. Bola strhaná, nervózna. Trpel som. Musel som jej pomôcť!
Sedeli sme v posteli. Dívala sa na mňa uprene ako mačka, keď si premeriava novú bytosť.
Telom sa mi rozlieval blažený pocit. Pomaly sa usmiala, v lícach som po dlhom čase našiel hebké priehlbinky. Cítil som sa neskutočne šťastný, pomohol som ti ujsť! Konečne si pokojná, usmievavá. Konečne si sama sebou. (Vnútri sa snažím nespytovať, do kedy.)
Pritiahla si si ma ku mne, láskala si ma vláčne ako líška. Líca si mala hodvábne poddajné, nos príjemne šteklil po krku. Sporadicky si ma hrýzla do krku, čas plynul v príjemných tónoch. Horel som nedočkavosťou, ešte stále ma nepobozkala na pery. Bola mrchatá, cielene ma privádzala do šialenstva. Omotávala si ma okolo prsta konopným povrázkom. V tú chvíľu som prestal veriť v palásku. Semienka, ktoré sme si zasadili v jazvách na S(s)rdci prerazili suchú pôdu.
Zachránil som ju, uniesol, splnil sen, rástol mi pyšný páví chvost.
Ruky mi prechádzali jej vzpruženým telom. Vyzliekol som jej podprsenku. Mocne sa pritlačila na moju nahú hruď. Pery jej blúdili po mojom krku, privieral som oči a takmer som zabudol dýchať. Lapal som po vzduchu, zatínal nechty do jej bieleho chrbta. Olizla mi ušný lalôčik a v tej chvíli som sa zlomil a padol som medzi vankúše.
V hlave sa mi ozývali hlasy, zvuky. Triasol som sa od vzrušenia, potichu som stonal. Krútila sa mi hlava a ty si sa stále hadila okolo môjho tela. Žiadostivo som ti zvieral boky, prirážal som si ťa k sebe čoraz silnejšie. Nekontroloval som sa. Nevnímal som. Vzrušenie ku mne prichádzala v trojitých intervaloch, vášeň mala svoju ozvenu, ktorá sa odrážala od každého milimetra môjho
tela.
Dokonale si zapadala do mojich dier. Dokonale si priliehala na naše spoločné krivky. Cítil som tvoju čarovnú vôňu bosorky. Rukami som ťa otočil a odhrnul ti vlasy zo šije. Vlásky sa vztýčili, pod nimi sa tkvela kresba lastovičiek. Vták symbolizoval jej silnú túžbu slobody. Pošteklil som im pierka.
Plakala si mi do posledných vzdychov. Bola si zničená a zúfalá. Unavene si mi klesla na hruď.
„Ďakujem za útek,“ šeptala do ustatej tmy. Akoby spolu s nami prežívala trávové orgazmy, echo vášne, ostrú zhodu, kopírovanie kriviek jazykmi.
Očami som odomkol tri bodky ukryté v zelených dúhovkách.
Vtisol som jej bozk do srdca. Do vlasov mi padol prvý lupienok z kvetu našej lásky. Ona sedela medzi konármi silnej brezy, ktorú mi do jazvy vysadila a jemne láskala vráskavú kôru stromu.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ohcysp
13. 4.apríla 2011 08:06
Napíš svoj komentár